Zoroastrizmus a pársizmus


[(PÁRSOVIA = PERŽANIA (IRÁN)]


Zoroastrovo dedičstvo: Je pravdepodobné, že Zoroastrovo učenie ovplyvnilo judaizmus (a tým nepriamo aj islam a kresťanstvo) najmä počas židovského exilu v Babylone.


Náboženstvo: dualistické, sami sa ale hlásia k monoteistickému
Bohovia: dobrý a zlý
dobrý: Ahura Mazda (Múdry Pán) (obaja sú veční)
zlý: Angura Mainju (Zlý Duch)
Zakladateľ: Zoroaster (v perštine Zarathustra)
Odhadovaný čas vzniku: pravdepodobne v období medzi r. 1500 - 1000 pred n. l.
Odhadovaný počet veriacich: dnes už iba okolo 120 000
Územné pokrytie: Peržania, odľahlá západná časť púšte v Iráne, okolie Bombaja v Indii, vo východnej Afrike a roztrúsené hŕstky vo veľkých mestách po celom svete



Pársizmus (jedno z najmladších náboženstiev) je vlastne pokračovaním zoroastrizmu (jedného z najstarších). Zoroastrizmus v Perzii bol však na vrchole v čase Achaimenovej dynastie (559-330 pred Kristom). Po dobytí Perzie Arabmi v roku 651 bol zoroastrizmus postupne vytláčaný islamom. Pársovia, alebo "Peržania", nasledovníci veľkého perzského proroka Zoroastra boli od 8. st. prenasledovaní moslimmi a väčšina z nich utiekla do tolerantnej Indie, ba ešte aj ďalej. Dnes sa pársizmus javí ako zmes nesúrodých prvkov.

Tradične sa verí, že prorokovi Zoroastrovi bola zjavená celá Avesta (Múdrosť). Bádatelia mu však prisudzujú iba sedemnásť hymnických textov, známych ako gáthy.


Zoroaster (Zarathustra)


image


Všeobecne sa tvrdí, že žil v 6. st. pred n. l., v období, ktoré sa vyznačovalo aktivitou prorokov. Dnes sa predpokladá, že žil oveľa skôr, asi v rokoch 1500 - 1000 pred n. l. Hlásal spravodlivosť a vernosť Ahura Mazdovi, "Múdremu pánovi". Veril v existenciu dobrých aj zlých duchov, hlavne Angra Mainju, Zlý duch". Obaja majú rovnaké postavenie a obaja sú veční. Pársizmus je preto považovaný za dualistické náboženstvo - hlása vieru v existenciu dvoch rovnako mocných, aj keď protichodných síl, sily dobra a sily zla.


Podstata viery

Zoroaster neveril, že hmota je vo svojej podstate zlá, preto učil, že nakoniec zvíťazí dobro nad zlom. To je dôvod, prečo sa pársizmus hlási k monoteizmu - verí v jedného Boha všemohúceho. Teda v Boha, ktorý vždy nájde prostriedky, ako zničiť zlo. Podľa pársistov Ahura Mazda stvoril svet na to, aby mu pomohol poraziť Angra Mainju, takže úlohou človeka je ustavične bojovať so zlom. Pársizmus je vysoko morálne náboženstvo, pretože Pársovia sú hľadači dobra v živote - dobrých myšlienok, slov a skutkov. Dobré skutky budú odmenené a zlé potrestané. Neprávosti a nespravodlivosť tohoto sveta sa napravia v ďalšom svete, pretože pársovia veria v posmrtný život, v príchod Spasiteľa v súdny deň, v telesné vzkriesenie a v spásu celého ľudstva na večnú slávu Božiu.


Obrady a tradície

Pársizmus však za veľa vďačí ľudovému náboženstvu starovekého Iránu. A keď dnes reformisti zdôrazňujú význam monoteizmu a mravnosti, ortodoxní pársovia kladú dôraz na obrady a tradície, napríklad na očistu, pobožnosti a obetovanie. Modlia sa päťkrát denne a každé významné obdobie v ich živote sprevádzajú obrady: narodenie, pubertu, sobáš, narodenie dieťaťa a smrť. Súčasťou ich denného oblečenia je posvätná šnúra, ktorá im pripomína posvätné texty, a košeľa, ktorá je symbolom ich náboženstva. Oboje dostávajú pársovia pri vstupe do dospelosti. Kňazi nosia biele habity a turbany. Sú to distingvovaní ľudia, ktorí sa neusilujú iných obrátiť na svoju vieru, lebo sú presvedčení, že každý má vyznávať tú vieru, pre ktorú sa rozhodol.

Medzi najvýznamnejšie párske obrady patrí ohňový obrad. Oheň je symbolom a synom Ahuru Mazdu a nesmie ho znesvätiť ani slnko, ani zrak neveriaceho, preto je uložený v Ohňovom chráme, kde sa oň s láskou starajú.

Nedávno bola v Iráne objavená starobylá párska Dedina mŕtvych, nad ktorou sa týči masívna Veža ticha. Pársovia svojich mŕtvych neupaľujú - znesvätili by tým oheň, zem, vodu a vzduch. Telá mŕtvych ukladajú do Veže ticha, vystavenej slnku a supom.


Tri druhy chrámov

Ataš Dadgah - zväčša to býva obyčajný dom určený na modlenie.

Ataš Adaran - nachádza sa tam, kde žije aspoň desať párskych rodín.

Ataš Behram (kráľ ohňa) - dnes ich je iba desať na svete.


image
Ataš Behram


Posvätné texty

Avesta - zaznamenané párske texty sú rôznorodé a vznikali v dlhom časovom rozpätí. Niektoré časti Avesty pochádzajú z obdobia pred Zoroastrom, iné z obdobia prelomu nášho letopočtu. Zoroastrova Gatha sa datuje z obdobia 1000 rokov pred Kristom. Hoci je považovaná za autentickú, väčšina spisov tohoto náboženstva neexistovala až do 3. st. po Kristovi. Najpopulárnejšia parská Zoroastrova biografia bola napísaná v roku 1278.

Zand - komentáre k Aveste a jej preklady.

Gathy - stručne, ale farbisto popisujú osud duše človeka ihneď po jeho smrti.

Jasna - ide väčšinou o liturgické texty, ktoré odriekajú kňazi počas obradov. Obsahujú 17 piesní Gáth, pripisovaných Zoroastrovi, a ktoré považujú za najstaršie.

Vendidad - najmä liturgické texty, týkajúce sa očistných obradov a trestov pre hriešnikov.

Jašty - chválospevy a modlitby pre laikov.


Sviatky

Ghambary - šesť sviatkov, ktoré sa svätia v určitých ročných obdobiach - patrí k nim aj Nový rok - oslavy sprevádzajú bohoslužby a hodovanie.

Farvardega - sviatky mŕtvych, do chrámov nosia santalové drevo a do domov smútku kvety.

Džašany - výročia, napríklad na počesť Zoroastra.


Zdroj: LITERATÚRA
Obrázky: internet



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com