VIII. ŽIVOT & SMRŤ


ŽIVOT PO ŽIVOTE

Čo na to veda?
Čo na to pán farár?


Vo svojej knihe Život po živote opisuje dr. Raymond Moody desiatky prípadov, keď ľudia údajne prežili niekoľkominútovú "klinickú smrť", ocitli sa na hranici medzi životom a smrťou.

- Opustili svoje telo, a čo je podstatné, vedia popísať, čo sa s nimi v tom okamihu dialo a čo ich po smrti čaká.

- Jeden hovorí o dlhom tuneli so svetlom na jeho konci, iný o tmavom tuneli, ktorým rýchlo postupoval smerom dolu, ďalší popisuje priebeh svojej operácie, ktorú sledoval odkiaľsi zvrchu operačnej sály - pričom si pamätá aj to, čo si medzi sebou lekári rozprávali a ako ho vyhlásili za mŕtveho - kým jeho telo ležalo na operačnom stole až do chvíle, kým sa doň nevrátil.

- Sú ľudia, ktorí v takomto stave videli, ako im na pomoc prichádzajú iní, medzi nimi i duchovia priateľov a príbuzných a "svetelná bytosť", vyžarujúca teplo a lásku.

- Na otázku tejto "bytosti" na hodnotu ich života im v mozgu prebehla rekapitulácia najvýznamnejších udalostí života.

- Následne narazili na akúsi prekážku - hranicu medzi pozemským životom a "iným svetom" - kde si uvedomili, že sa musia vrátiť späť, pretože ich život sa ešte neskončil.

- Niekoľkí sa vrátili, pretože dospeli k poznaniu, že ich ešte niekto na "tomto svete" potrebuje, iní sa už vrátiť nechceli, ale napriek kladenému odporu sa do svojho pozemského tela vrátili a precitli k vedomiu.

- Zaujímavé je, že po takomto "zážitku" má údajne už len málokto zo smrti strach.


Čo na to veda?

Čo sa odohráva v okamihu smrti je otázka, ktorá vzbudzuje aj záujem vedy. Lekári, zaoberajúci sa týmto problémom, nazvali túto disciplínu thanatológiou. Dr. Moody tvrdí, že ani jeden z jeho výskumov nevyvracia, ale ani nepotvrdzuje existenciu neba či pekla, či perspektívu "posledného súdu". Z toho, že niektorí v takomto prípade "videli svetelné mesto" môže pán farár tvrdiť, že sa jedná o nebesá, ale rovnako pokojne môže ísť o neznáme dôsledky (napr. vidiny, fantázia) prípadnej zvýšenej aktivity niektorých častí mozgu. Tomuto nasvedčujú príliš časté prípady, že vidiny umierajúceho sa zhodujú s jeho teologickou vierou (sú aj takí, čo videli Krišnu apod.) alebo s jeho obavami. Ťažko sa dá zistiť, čo sa deje, keď človek opustí svoje telo. Je skutočne mŕtve? Samotní lekári majú dodnes rozporné názory v otázke určenia presnej hranice, kedy vyhlásiť človeka za mŕtveho, kde je hranica, keď človek prechádza zo života do smrti. Thanatologické skúsenosti zatiaľ dokazujú len veľmi málo. Preto musí prísť na rad "pán farár"...


Čo na to pán farár?

Pán farár vysvetlenie má. Veď ľudia, ktorí opustili svoje telo sú dôkazom o správnosti kresťanského učenia! Thomas Welch po skúsenosti s klinickou smrťou údajne povedal: "Ľahko sa hovorí a opisuje čosi, čo ste videli. Viem, že je tam ohňové jazero, pretože som ho videl. Viem, že Ježiš Kristus žije vo večnosti. Videl som ho." To pánovi farárovi stačí.

Niektorí, čo sa prebrali k životu však tvrdia, že im duchovné bytosti hovorili čosi iné, prípadne sa s nimi vôbec nestretli. Pán farár má aj v tomto jasno. Veď aj dr. Maurice Rawlings tvrdí, že sa jedná o zjavné zavádzanie démonmi!

Pán farár vie vysvetliť aj prípady, v ktorých tí, čo opustili svoje telo, nevideli kresťanské indície, ale Krišnu, poprípade iné, pohanské bytosti. Veď aj dr. Rawlings predpokladá, že v skutočnosti sa stretli s Ježišom, ibaže ho nesprávne identifikovali.


Zdroj: LITERATÚRA



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com