Židia a Ježiš Nazaretský


Obdobie Veľkej noci je významným sviatkom nielen pre kresťanov, ale i pre židov, aj keď z úplne iných dôvodov. Pre židov je to oslava ich úspešného úteku z Egypta a pre kresťanov je to slávenie smrti a vzkriesenia Ježiša Nazaretského, ktoré sa stali zhodou okolností práve v čase spomínaného židovského sviatku. Kresťania uznávajú Ježiša ako mesiáša, kdežto židia aj po takmer 2000 rokoch trvania kresťanstva nemôžu prijať Ježiša za mesiáša napriek tomu, že stamilióny kresťanov o tom vôbec nepochybuje. Čo bráni židom, aby videli v Ježišovi mesiáša? Tých dôvodov je viacero a pre ich pochopenie si treba priblížiť židovský koncept mesiáša. Je totiž zrejmé, že keby bol tento koncept v súlade s kresťanským, židia by takisto ako kresťania videli v Ježišovi mesiáša.



ŽIDOVSKÝ KONCEPT MESIÁŠA

Židovský výraz pre mesiáša je "mosiáš" a doslovne to znamená "pomazaný". Súvisí to so starodávnym zvykom pomazávania kráľov olejom pri korunovácii. V tomto zmysle mosiáš je ten, ktorý bude "pomazaný ako kráľ Posledných dní". Mosiáš ale neznamená "spasiteľ" v kresťanskom zmysle, v ktorom sa hovorí o bezhriešnom, polobožskom alebo božskom človeku, ktorý obetuje seba samého, aby zbavil ľudstvo následkov hriechu. Preto sa na rozlíšenie od kresťanského výrazu mesiáš používa výraz mosiáš. Viera v príchod mosiáša bola a je základnou súčasťou tradičného judaizmu. Je časťou tzv. 13 princípov viery, čo predstavuje minimálnu požiadavku židovskej viery. V modlitbe, ktorú sa židia modlia trikrát za deň, prosia o naplnenie všetkých znakov misie mosiáša.


Mosiáš a jeho misia

Mosiáš bude veľkým politickým vodcom pochádzajúcim z línie kráľa Dávida (Jeremiáš 23:5). Preto sa často hovorí "mosiáš ben David" - mosiáš, syn Dávida. Bude veľmi dobre ovládať židovský zákon a nasledovať jeho prikázania (Izaiáš 11:2-5). Bude charizmatickým vodcom inšpirujúci ostatných nasledovať jeho príklad. Predtým, ako nastane čas mosiáša, bude vojna a utrpenie (Ezechiel 38:16), a preto má byť taktiež významným vojenským vodcom, ktorý bude bojovať za Izrael. Prinesie politické a duchovné oslobodenie židov zhromaždiac ich späť v Izraeli a obnoviac Jeruzalem (Isaiáš 11:11-12; Jeremiáš 23:8, 30:3; Ozeáš 3:4-5). Vytvorí vládu v Izraeli, ktorá bude centrom všetkých svetových vlád (Isaiáš 2:2-4, 11:10, 42:1). Obnoví náboženský súdny systém Izraela a ustanoví židovský zákon za zákon krajiny a bude veľkým sudcom, ktorý bude uskutočňovať spravodlivé rozhodnutia (Jeremiáš 33:15). Znovuvybuduje chrám a obnoví bohoslužby (Jeremiáš 33:18). Avšak predovšetkým bude človekom, nie bohom, ani polobohom alebo inou nadprirodzenou bytosťou. Traduje sa, že v každej generácii sa narodí človek s potenciálom byť mosiášom. Ak je správny čas pre misiu mosiáša, tak táto osoba ju začne napĺňať. Avšak ak táto osoba zomrie pred tým, než naplní túto misiu, tak nie je braná ako mosiáš. Tým, že sa mesianistický židovský koncept zakladá na spomínaných pasážach z Isaiáša 2, 11, 42, 59:20; Jeremiáša 23, 30, 33, 48:47, 49:39; Ezechiela 38:16; Ozeáša 3:4-5; Micheáša 4; Sofoniáša 3:9; Zachariáša 14:9; Daniela 10:14, tak sa s mosiášom nespája žiadne ukrižovanie.


Kedy príde mosiáš?

Niektorí veria, že Boh určil konkrétny čas príchodu mosiáša v proroctve o návrate proroka Eliáša (Mal. 3:23 resp. 4:5), kdežto iní si myslia, že správanie ľudstva rozhodne o čase jeho príchodu. Veria tomu, že mosiáš príde vtedy, keď je najviac potrebovaný (pretože svet je tak hriešny), alebo vtedy, keď si ho ľudstvo najviac zaslúži (pretože svet je tak dobrý). Ak sa splní nejaká z nasledujúcich podmienok, tak vtedy je podľa nich čas príchodu mosiáša:

- ak Izrael ľutuje aspoň jeden deň,
- ak Izrael slávi aspoň jeden Sabat správne,
- ak Izrael slávi aspoň dva Sabaty dostatočne,
- ak žije generácia, ktorá je úplne bezhriešna alebo úplne hriešna,
- ak žije generácia, ktorá stratila nádej,
- ak žije generácia, v ktorej sú deti úplne neposlušné voči svojim rodičom a starším.


Olam ha-ba: mesianistický vek

Svet po príchode mesiáša je popisovaný v židovskej literatúre ako "olam ha-ba", čo znamená "svet, ktorý príde". Toto obdobie má byť charakterizované mierovým spolunažívaním všetkých ľudí (Isaiáš 2:4). Nenávisť, netolerancia a vojny vymiznú. Nebudú vraždy, lúpeže, súperenie a závisť. Nebude žiaden hriech (Sofoniáš 3:13). Niektorí sa domnievajú, že sa upravia zákony i v živočíšnej ríši a dravci prestanú zabíjať inú zver. Poľnohospodárstvo zaznamená obrovské výnosy (Isaiáš 11:6-9). Iní vidia v týchto vyjadreniach alegóriu pre mier a prosperitu. Ďalším znakom tejto doby má byť návrat židov z exilu do Izraela (Isaiáš 11:11-12; Jeremiáš 23:8, 30:3; Ozeáš 3:4-5). V chráme budú naďalej prinášané obety, ale budú iba ďakovného charakteru, pretože nebude treba odpúšťacích obetí. Celý svet uzná židovského boha ako jediného pravého boha a židovské náboženstvo ako jediné pravé náboženstvo (Isaiáš 2:3, 11:10; Micheáš 4:2-3; Zachariáš 14:9).


Ježiš a mosiáš

Je zrejmé, že z tohto pohľadu židia nemôžu prijať Ježiša za mosiáša. Aj keby sa predpokladalo, že Nový zákon je úplne autentický v popisovaní jeho osoby a skutkov, aj tak by nemohol byť mosiášom, lebo nenaplnil túto misiu v zmysle židovského konceptu, a ani nepriniesol očakávaný mesianistický vek. Medzi židmi však bola osoba, ktorá sa omnoho viac priblížila k naplneniu mesianistického ideálu ako Ježiš. Bol to Šimeon ben Kosiba, známy ako Bar Košba - "Syn hviezdy", ktorý sa narodil asi jedno storočie po Ježišovi. Bol to charizmatický, brilantný, avšak brutálny vojenský veliteľ. V boji proti Rimanom zajal Desiatu légiu a obsadil Jeruzalem. Obnovil prinášanie obetí na pôde chrámu a vypracoval plány na jeho obnovu. Vytvoril prechodnú vládu a začal raziť mince so svojím menom. Nakoniec však Rimania potlačili vzburu a zabili Bar Košbu. Pretože bol zabitý a nemohol naplniť ostatné očakávania, tak nebol uznaný za mosiáša. V židovskej histórii boli i ďalší, ktorým veľa nechýbalo, aby boli chápaní ako mosiáš, no všetci zomreli bez naplnenia tejto misie. Preto sa má podľa židov misia mosiáša a mesianistického obdobia ešte len naplniť.


KRESŤANSKÝ KONCEPT MESIÁŠA

Tento koncept je v našich končinách pravdepodobne viac známy ako židovský a jeho podstatou je viera v to, že Ježiš je mesiášom. To znamená, že kresťanstvo nikdy nespochybňovalo Ježišovo mesiášstvo. Práve naopak, celý koncept sa vytvoril na základe tohto predpokladu a poznaného, ale i nepochopeného o Ježišovi. Z tohto dôvodu sa hlása, že Ježiš ako mesiáš bol Božím synom, ktorého Boh poslal na smrť, aby tak spasil ľudstvo od hriechu. Toto je však v absolútnom rozpore so židovským konceptom a preto niet divu, že židia z tohto dôvodu nemohli a ani nikdy nemôžu uznať Ježiša za mesiáša.


Zlatá stredná cesta

Otázkou je, ktorý z týchto extrémistických názorov je správny, ak nejaký vôbec je. Ak sa prijme kresťanský názor, tak židia nikdy nemôžu prijať Ježiša za mesiáša. Ak sa prijme židovský názor, tak potom celé kresťanstvo žije v klame. Zdá sa, že je to začarovaný kruh, no ako tvrdí hnutie pravých kresťanov, riešenie existuje a pritom netreba zachádzať do zavádzajúcich teologických záležitostí. Stačí nájsť súvislosti medzi faktami akceptovanými kresťanmi aj židmi. Praví kresťania tvrdia, že sa treba vrátiť k židovskému konceptu mesiáša a na jeho základe upresniť kresťanský koncept. Jedným z argumentov je to, že Ježiš bol žid ako "repa". Ďalším je ten, že ranní nasledovníci Ježiša boli židia, ktorí na rozdiel od iných židov verili, že Ježiš je mesiáš (Mat. 16:16) a boli svedkami toho, že má moc odpúšťať hriechy ako živý človek (Luk. 7:47). To znamená, že pre nich vôbec nemusel zomrieť, aby bol mesiášom a mohli byť odpustené hriechy. Toto je veľmi dôležitý prvok, hoci často zaznávaný, pretože súčasné kresťanstvo stojí prevažne na slovách sv. Pavla, ktorý živého Ježiša nikdy nestretol a svoje učenie zakladal prevažne na ukrižovaní a vzkriesení, nie na živote Ježiša. Ak teda nasledovníci Ježiša verili, že je mesiášom ešte za jeho života, aké vážne dôvody spôsobili, že židovský národ ho neprijímal ako dlho očakávaného mesiáša, ale práve naopak, prenasledoval ho ako bohorúhača a následne ho dal Rimanom ukrižovať?


Ježišova situácia

Príchod Ježiša ako mesiáša určite nebol náhodný, ale bol to výsledok mnohých historických udalostí a doby, do ktorej prišiel. Ak by príchod mesiáša podľa kresťanskej interpretácie mal končiť jeho smrťou, je zrejmé, že by sa tak stalo omnoho skôr z toho dôvodu, aby ho židia naisto nespoznali a čo najrýchlejšie zabili. Tým by sa Božia vôľa usmrtiť mesiáša maximálne urýchlila. Avšak Boh pripravoval židov na to, aby mesiáša prijali, nie aby ho ukrižovali. Je zaujímavé, že kresťania tiež veria, že mesiáša v čase jeho príchodu treba prijať a nasledovať ho, no neaplikujú to na Ježiša, ale až na Druhý príchod. Židia teda čakali mesiáša preto, aby ho nasledovali a určite by nemali problém uveriť v Ježiša, že je mesiášom, keby na to mali dôkaz.

Prijať niekoho za mesiáša, i keď je to vyvolený národ akým bol židovský, je veľmi závažné rozhodnutie. Týka sa to podstaty viery a mýliť sa v tomto bode by malo nedozerné následky, ako sa aj neskôr ukázalo. Toto si židia veľmi dobre uvedomovali a ak mali uveriť, že Ježiš je mesiášom, potrebovali mať na to dôvod a istotu. O to viac si to uvedomovali židovskí predstavitelia, ktorých nasledoval a rešpektoval celý židovský národ a mali zaň zodpovednosť. Nedívali sa od začiatku na Ježiša ako na bohorúhača (Mat. 9:3) alebo princa démonov (Mat. 12:24), ktorého treba za každú cenu zabiť, skôr ho ignorovali práve tak ako iných, ktorí v tej dobe o sebe tvrdili, že sú mesiášmi. No keď udalosti naberali na intenzite, chceli mať istotu, či to, čo hlása, nie je pravda. Lebo ak áno, tak sa ich čakanie na mesiáša skončilo. Snažili sa preto konfrontovať situáciu okolo Ježiša s konceptom mesiáša, ktorý mali. No Ježiš bol pre nich kontroverznou osobnosťou, ktorého výroky boli prinajmenšom spochybňované. Bolo to hlavne preto, lebo v ich očiach bol nevzdelaným v zákone (Ján 7:15), bol nemanželským dieťaťom (Ján 8:41), porušoval mnohé náboženské tradície (Mat. 12:1-8), žil neusporiadaným životom (Mat. 11:19), bol arogantný (Mat. 10:37) a mal bohorúhačské prehlásenia (Mat. 9:3). Keďže Ježišove slová nemohli mať adekvátnu autoritu, lebo on sám ju nemal u židovských predstaviteľov, tak sa ich názor na Ježiša formoval prostredníctvom tých, ktorým mohli veriť. A najkľúčovejším z nich bol Ján Krstiteľ, ktorý spôsobil definitívny zlom ich vzťahu k Ježišovi.


Ján Krstiteľ

Ján Krstiteľ bol synom kňaza Zachariáša a jeho manželky Alžbety. Narodil sa teda vo veľmi váženej rodine a navyše za mimoriadnych udalostí, ktoré ľudia brali ako Božie znamenie (Luk. 1:11-66). Dôležitým poslaním, pre ktoré sa Ján narodil, bolo, aby "išiel v duchu Eliášovom" a "aby Pánovi vyrovnal cestu" (Ján 1:23). Židia aj keď nevedeli, kedy presne nastane čas príchodu mesiáša, vedeli, že to má byť pri návrate Eliáša, veľkého proroka žijúceho asi 900 rokov pred Ježišom (Mal. 3:23 resp. 4:5, Mat. 17:10). V rodine Zachariáša nebolo teda pochýb, že nastal čas príchodu mesiáša a že Ján dostal misiu, aby ho spoznal a svedčil o ňom celému židovskému národu (Luk. 1:76-79). Ján Krstiteľ bol pre svoj pôvod a život nesmierne vážený a uznávaný až do tej miery, že si mnohí o ňom mysleli, že by mohol byť očakaným mesiášom (Luk. 3:15). Svedčí o tom i snaha židovských predstaviteľov "keď boli poslali k nemu ... z Jeruzalema kňazov a Levitov, aby sa ho opýtali: Kto si ty? A vyznal a nezaprel: Ja nie som Kristus. A opýtali sa ho: A čo teda? Či si ty Eliáš? A povedal: Nie som." (Ján 1:19-21).


Ježiš a Ján Krstiteľ

Dôležitý aspekt tohto rozhovoru je v tom, že Jánovo tvrdenie, že nie je Eliášom, sa dostalo do radikálneho rozporu s Ježišovým tvrdením o Jánovi ako o Eliášovi. Je to ale takmer nepochopiteľné, prečo sa tak stalo. Je totiž veľmi málo pravdepodobné, že by rodičia nepovedali Jánovi o jeho misii Eliáša. Nadôvažok, Ján dostal pri krste Ježiša zjavenie od Boha, že Ježiš je mesiáš, bolo by preto logické, že to v rozhovore povie. Taktiež je zvláštne, že Ján napriek tomuto poznaniu ani nenasledoval Ježiša a nestal sa jeho učeníkom, kdežto Jánovi nasledovníci áno (Ján 1:37). Ak teda pre Jánových nasledovníkov bolo správne, že sa stali Ježišovými učeníkmi, o čo viac to malo platiť pre Jána, ktorý by sa stal hlavným Ježišovým učeníkom. No Ján pravdepodobne silno pochyboval o Božom zjavení, že Ježiš je mesiášom, lebo poslal svojich učeníkov k Ježišovi s otázkou "Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného?" (Mat. 11:3). Ježišova odpoveď bola veľmi jasná "Ameň vám hovorím, že nepovstal medzi splodenými zo žien väčší nad Jána Krstiteľa; ale ten, kto je menší v nebeskom kráľovstve, je väčší ako on." (Mat. 11:11). Ak by teda Ján naplnil svoju misiu voči Ježišovi ako mesiášovi, určite by nebol mimo nebeského kráľovstva a zrejme by sa naplnila i Božia vôľa o spasení a Nebeskom kráľovstve. No Ježišove slová o tom, že "odo dní Jána Krstiteľa až doteraz trpí nebeské kráľovstvo násilie, a tí, ktorí činia násilie, uchvacujú ho", (Mat. 11:12) svedčia o opaku.


Ukrižovanie nie je misiou mesiáša

Ak sa pripustí, že Ján hovoril kňazom a Levitom pravdu, tak potom Ježiš musí byť klamárom a nemôže byť mesiášom. Ak sa však pripustí, že Ježiš hovoril pravdu, tak je jasné, že Ján klamal a v misii Eliáša ako prostredníka medzi Ježišom a židmi totálne zlyhal. Aj keď pravdivo vyznal, že nie je mesiášom, no prečo nepovedal, že je ním Ježiš a prečo nepriznal, že je navráteným Eliášom? Tým, že jeho slová mali väčšiu váhu ako Ježišove, tak židovskí predstavitelia a následne ostatní židia boli presvedčení, že Ježiš je klamárom. Toto všetko nakoniec priviedlo Ježiša na kríž a preto nemohol naplniť očakávanú misiu mesiáša. Dokumentujú to i jeho slová o Druhom príchode mesiáša (Mat. 24:3), ktorý by logicky nebol nutný, keby sa jeho misia naplnila. Podporujú to i mnohé ďalšie argumenty. Napríklad, ak Ježišova smrť bola predurčená Bohom, prečo sa neoslavuje Judáš Iškariotský ako hrdina, bez ktorého zrady by Ježiš nebol ukrižovaný? (Mat. 26:24) I Ježišova modlitba v Getsemanskej záhrade hovorí o tom, že keby ukrižovanie malo byť naplnenie jeho misie, tak by sa nemodlil trikrát o to, aby sa vyhol ukrižovaniu (Mat. 26:38-39). Taktiež Ježišove slová na kríži "Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?!" (Mat. 27:46) nesvedčia o veľkej radosti, pretože ak ukrižovanie malo byť jeho misiou, tak by sa dal s radosťou ukrižovať i stokrát. A určite by nehlásal od začiatku, že Nebeské kráľovstvo je na dosah ruky (Mat. 3:2), ale by hovoril čo najviac o ukrižovaní, nevyhýbal sa prenasledovaniu a snažil by sa dať čo najskôr ukrižovať. Nadôvažok, ak židia naplnili Božiu vôľu tým, že ukrižovali Ježiša, prečo vôbec vzniklo kresťanstvo, keď mesiáš prišiel k židom? A prečo kresťania nenasledujú židovské zákony a tradíciu na znak vďaky za ukrižovanie Ježiša a toho, že Ježiš bol žid? Takýchto argumentov, ktoré potvrdzujú, že misia mesiáša neznamená ukrižovanie, by sa našlo viac.


Čo by sa stalo, keby Ján potvrdil, že je Eliášom a Ježiš mesiášom?

Tým, že židia verili Jánovi, začali by sa na základe takéhoto prehlásenia dívať na Ježiša ako na mesiáša a všetky predchádzajúce výhrady voči nemu by postupne upadali. Významným dôsledkom by bolo to, že Ježiš by nebol ukrižovaný a mohol svoj život plne venovať naplneniu misie mesiáša a nie vyhýbaniu sa prenasledovaniu. Židia by postupne aplikovali jeho slová do života. Začala by sa vytvárať spoločnosť v súlade s Ježišovým vedením a toto by si nakoniec získalo i Rím. Nebolo by treba ozbrojeného konfliktu a Izrael by bol centrálnym národom pre šírenie nového spôsobu vlády, ekonomiky a politiky. A samozrejme, s týmto by sa šírilo i židovské náboženstvo v centre s Ježišovým učením a židovský jazyk by sa stával postupne svetovým jazykom. Nebolo by nutné, aby vzniklo kresťanstvo a nastalo prenasledovanie kresťanov. Ježišova vláda by bola začiatkom budovania Nebeského kráľovstva a takto by sa doslova i dopísmena naplnili židovské koncepty o misii mesiáša.

Táto zlatá stredná cesta medzi dvoma extrémistickými názormi na misiu mesiáša môže pomôcť židom uznať, aj keď Ježiš nie je mesiášom v ich zmysle, lebo nenaplnil všetky ich očakávania, že prišiel s touto misiou, no nemohol ju zrealizovať, lebo bol ukrižovaný. Môže to pomôcť i kresťanom, ktorí si na tomto základe môžu uvedomiť, že ak sa má naplniť misia mesiáša, tak Druhý príchod musí byť prostredníctvom nie duchovného návratu Ježiša, ale narodením sa človeka s misiou mesiáša. Tieto skutočnosti môžu zblížiť židov a kresťanov v ich spoločnom očakávaní príchodu mesiáša, ktorý, a v to treba dúfať, bude na základe tohto poznania pochopený a preto i úspešný. Táto zlatá cesta pochopenia jeden druhého je i spôsobom, ako sa dá odstrániť historické napätie medzi kresťanmi a židmi a môže to byť i modelom pre odstraňovanie konfliktných situácii náboženského charakteru vo svete.


Citáty sú z Roháčkovej biblie.

Spracované s použitím materiálov nachádzajúcich sa na:

http://www.newadvent.org
http://www.jewfaq.org
http://www.udayton.edu
http://www.ewtn.com



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com