Úvod do zázrakov


"Nezatracujem človeka len preto, že je veriaci.
Prekážať mi však začne v okamihu, keď začne
ideologicky - často neférovými prostriedkami
využívajúc svoju moc - vnucovať svoju vieru
iným ľuďom, vrátane nesvojprávnych detí."

 


Čo na to veda?
Čo na to pán farár?


Kresťania, najmä katolíci, odjakživa považovali zázraky za presvedčivý argument na dôkaz existencie Boha. Čo iné im ostáva? Keďže viere v samotnú existenciu Boha chýba racionálne jadro, chytajú sa veriaci každej ponúknutej príležitosti, ako jeho existenciu obhájiť. Veľkou mierou im k tomu pomáhajú práve zázraky, t.j. javy, ktoré si ľudstvo terajším rozsahom vedomostí a techniky zatiaľ vysvetliť nevie. Keďže kresťanský Boh je všemohúci, kto iný by mohol zázraky činiť?

Z minulosti máme množstvo príkladov, keď jav, dlhé roky považovaný za zázrak, sa neskôr celkom poľahky vysvetlil ako prirodzenosť, prípadne určitá anomália niečoho reálneho, ktorá vznikla zhlukom náhodných okolností.

Veľakrát však vyšlo najavo, že sa jedná o podvod. Zázraky už vykonali pre podporu viery veľa. Čo viac cirkev potrebuje? Vďaka nim sa na mnohé miesta tzv. zázrakov organizujú celé púte veriacich. Súčasným kresťanom snáď najviac zázrakov "pripravuje" Panna Mária. Nielenže zázračne otehotnela, ale často dáva o sebe vedieť aj dnes a zjavuje sa na mnohých miestach. Dokazujú však zázraky vôbec niečo?

Arles-sur-Tech, francúzske mesto má pred svojim kostolom sarkofág, ktorý plače. Nik nevie prečo. Denne z neho vytečie okolo litra vody, pričom v minulosti to údajne bývalo aj niekoľko litrov. Nejedná sa o kondenzáciu pár, a v jeho blízkosti nie je nijaký prameň.

Príslušník amerického vojenského letectva odfotil nad Kóreou dve lietadlá v bojovej akcii. Po vyvolaní filmu si všimol, že na fotografii je zobrazená aj tvár v oblakoch. Každopádne uverejnením tejto fotografie jej autor, ale aj noviny mimoriadne dobre zarobili.

V kaplnke neapolskej katedrály je uložený relikviár s krvou sv. Januária, umučeného v roku 305. Krv, po toľkom čase čierna a tuhá, sa v máji, septembri a decembri, počas niektorých náboženských sviatkov mení na tekutinu, ktorá vyzerá ako čerstvá krv.

Za dvoma železnými mrežami nad vysokým oltárom katedrály v Turíne je uložený v striebornej truhlici kus plátna, ktorý mnohí veriaci považujú za skutočný pohrebný rubáš Ježiša Krista. Na plátne sú nejasné otlačky obrysov nahého tela vrátane tváre, ktoré doň po smrti zabalili. Stopy po ranách zodpovedajú ranám na tele, ktoré utrpel Kristus na kríži. Nezdá sa, že by tieto záhadné znaky niekto namaľoval.


Mohlo to byť aj tak?

Pred rokmi sa objavil názor, že stopy krvi na rubáši sú dôkazom toho, že telo ešte nebolo mŕtve, pretože mŕtvola nekrváca. Podľa týchto úvah sa Kristus v hrobe prebral z bezvedomia a neskôr utiekol.

Objavili sa aj názory, že stráže umiestnené pred hrobom rozhodli, že hrob vykradnú, a Ježišovi stúpenci telo odniesli a vyliečili ho.


Čo na to veda?

Pri skúmaní peľových zrniek na rubáši bolo zistené, že plášť sa v istej dobe mohol naozaj nachádzať v Palestíne. V žiadnom prípade však nemôže potvrdiť pravdivosť kresťanstva. Je tu rozpor dokonca so samotnou bibliou (tá je v rozpore takmer so všetkým reálnym). "Dôkazy" na rubáši svedčia o tom, že Ježišovo telo pred pohrebom neumývali, kým Ján vo svojom evanjeliu tvrdí niečo iné. Veľa indícií naznačuje, že sa môže jednať o zatiaľ nevysvetlený podvrh. O histórii rubáša veľa nevieme. Ak ho ranná cirkev uchovala, tak je skutočne veľmi podozrivé, prečo ho udržiavala v toľkej tajnosti. Napriek viere mnohých, že v rubáši bol pochovaný Ježiš Kristus, vďaka moderným vedeckým metódam dnes vieme, že pochádza až z obdobia stredoveku.

Ak nejde o podvrh (tých sa však už cirkev dopustila neúrekom), pravdepodobne existuje prirodzené vysvetlenie aj v prípade krvi sv. Januária a v prípade francúzskeho sarkofágu. Zatiaľ sme však k nemu nedospeli.


Čo na to pán farár?

Ježišove zázraky neboli len nezmyselné zábavné triky. Každý z nich bol "znamením" a mal svoj význam. Do istej miery platí to isté aj o krvi sv. Januária. Keď veriaci nie je hlboko presvedčený o svojej viere, na znak varovania sa zaschnutá krv premení na tekutinu. Podľa pána farára teda v procese pôsobia mimozmyslové sily.

Ak veda tvrdí, že v prípade turínskeho rubáša neexistuje jediný hodnoverný vedecký dôkaz o tom, že svedčí v prospech zmŕtvychvstania, logika pána farára hovorí, že ho ani nevyvracia. Nesiahajme pánu farárovi na "dôkaz" o zmŕtvychvstaní! To pána farára (a celú cirkev) živí, pretože "dôkaz" o zmŕtvychvstaní patrí k hlavným dôkazom kresťanskej cirkvi potvrdzujúcim tézu, že Kristus ešte žije. Z toho jasne vyplýva, že nijaká iná téza nemôže byť pravdivá (napr. že telo odniesli Rimania, Židia, alebo vykrádači hrobov, poprípade, že ho ukradli Jeho učeníci).


Zdroj: LITERATÚRA



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com