Úvod do záhad


"Ak niečo nie je vysvetlené, neznamená to,
že je to aj nevysvetliteľné."

 

Púšťať sa do témy záhad a paranormálnych javov znamená postaviť sa na šikmú plochu poliatu olejom, a dúfať, že nespadneme. Pri pokusoch o vysvetlenie takýchto javov prišiel už nejeden vedec o starostlivo budovaný a až doposiaľ výsledkami svojej - často celoživotnej - práce potvrdený a odôvodnený imidž seriózneho odborníka. Keďže však javy, ktoré sú pre nás záhadou, existujú, mali by sme uplatniť prirodzenú túžbu človeka po poznaní, a hľadať racionálne jadro ich podstaty. Okolo nás sa dejú veci, pre ktoré zatiaľ ľudstvo nemá logické a racionálne vysvetlenie, aspoň v rozsahu chápania a súčasných vedomostí našej generácie.

Je pravdou, že už samotná existencia mnohých "javov" je veľmi pochybná, pretože:
- ľudia majú často sklon pokladať za skutočnosť to, čo si sami želajú, ak to vyhovuje ich zámerom.
- Mnohí si jednoducho cielene vymýšľajú,
- iní povýšia na skutočnosť svoju fantáziu,
- no najviac je vždy tých, ktorí naivne "zhltnú" každú hlúposť a šíria ju ďalej, mnohokrát "ešte vylepšenú".

Ako príklad môže poslúžiť vymyslený príbeh, ktorý v roku 1915 napísal Arthur Machen. Je to príbeh o jednotkách anjelov, ktoré zachránili britských vojakov utekajúcich pred domorodcami v Barme. S hrôzou zistil, že príbeh je považovaný za pravdivý a že sa dokonca prihlásili aj "svedkovia", ktorí anjelov videli. Zrejme podobné základy majú aj biblické "fakty". Apropo Biblia - učí aj o existencii sveta duchov. Ten je však nebezpečný, a pretože je schopný zničiť životy, ľudia by sa nemali pokúšať nadväzovať s ním kontakty. V takýchto prípadoch vystupuje do popredia strach, a aj mnohí bádatelia paranormálnych javov si často uvedomujú, že v pozadí predmetu ich skúmania existuje čosi zlé. G. K. Chesterton po pokusoch so špiristickou tabuľkou vyhlásil: "Jediné, čo môžem s plnou zodpovednosťou o mystickej a neviditeľnej sile povedať, je to, že klame."

Na druhej strane máme množstvo presvedčivých dôkazov o existencii javov, ktoré si nevieme vysvetliť. Ako príklad môže poslúžiť guľový blesk, o ktorého existencii nikto nepochybuje, avšak nikto nepozná ani všetky zákonitosti, ktorými sa riadi. Je považovaný za prírodný jav, ale je to ozaj tak?

Veda stále odhaľuje, čo všetko o mnohých veciach a javoch okolo nás ešte v skutočnosti nevieme. Americký fyzik, profesor Herold Schilling vyjadril názor, že kvantová fyzika, DNA, genetické kódy, kvazary..., tieto nové poznatky a revolučné myšlienky neprispievajú len k poznaniu už poznaného, ale predstavujú aj zmeny v samotnom poznaní. Ďalej hovorí: "Ľudské srdcia a mysle sa oslobodili od zakázaných názorov a predstáv...môžu skúmať oblasti a dimenzie reality, kam ešte donedávna mali zakázaný prístup."

Existuje nadprirodzené? Sú tu paranormálne sily a javy, ktorými sa veda ešte nezaoberala?

Nie všetko, čo sa okolo nás deje, je vedecky dostatočne a uspokojivo vysvetlené. Ale to je problém každej doby. Ešte pred dvesto rokmi by bolo považované za zázrak vidieť teleso s hmotnosťou niekoľkých ton, ako si bez problémov poletuje niekoľko hodín vzduchom. Veda však najprv musela dospieť k viacerým poznatkom v rôznych oblastiach, a až zostavenie celého súboru týchto ľudských skúseností a poznatkov dalo predpoklady k niečomu takému. Prvý poznatok, že vzduch je hmota, ešte k lietaniu nestačí. Ani motor sám lietať nebude. Keď k tomu však pridáme poznatky zo skúmania aerodynamiky, meteorológie, výroby materiálov apod., zázrak prestáva byť zázrakom.

Avšak pri overovaní a získavaní dôkazov paranormálnych javov určite stojí za pozornosť aj ich údajná schopnosť klásť odpor vedeckému výskumu. Psychokinetické sily záhadne prestanú pôsobiť v okamihu, keď médium vojde do laboratória, duchovia prestanú pôsobiť v momente, keď sa nablízku objavia meracie prístroje a fotoaparáty, UFO sa zjaví práve v tom okamihu, keď v kamere nie je film. Za "rezistencializmom", ako sa tento jav nazýva, sa môže pohodlne skrývať elegantná výhovorka, ale ktovie? Sme odsúdení na večné teoretizovanie? Seriózny výskum musí byť založený na spoľahlivých údajoch, ktoré sa dajú overiť.

Napriek existencie nesporne veľkého množstva záhad a "nevysvetliteľných" javov z ktorých by sa dalo čerpať, sú v tejto kapitole uvedené aj niektoré prípady tak, ako ich opísal John Allan v knihe Viery a vyznania. Je to úmysel, pretože John Allan skutočne dokázal pomocou niekoľkých prípadov zhrnúť takmer celý rozsah záhadných skutočností. John Allan však všetko výrazne posudzuje zo svojho uhla pohľadu. Je to pohľad silne veriaceho kresťana, propagujúceho svoju vieru pri každej príležitosti. Tvrdí:

"O paranormálnych javoch nemôžeme vedieť všetko. Môžeme však poznať Boha, ktorý to vie. V bezpečí Jeho priateľstva nachádzame to, čo nám roky nadprirodzených skúseností nemôžu poskytnúť; skutočný zmysel samotného života."

Ešte radikálnejší postoj s oveľa väčším zanietením pri obhajovaní svojej viery prezentuje český autor Blahoslav Balcar v knihe "Tajemství stvoření". Poznatky vedy síce nepopiera, avšak niektoré spochybňuje, no väčšinu z nich považuje za dôkaz Božej dokonalosti a neomylnosti. Tento kresťansky fanatik sa žaluje:

"Oslepené a ošialené ľudskou múdrosťou sú dnešná veda a falošné náboženstvá slepé pre Božiu múdrosť, slepé pre pravdy jeho Slova a Bibliu so svojimi nemennými stanoviskami dávajú do pozadia."

Vedci sú podľa neho blázni, konajúci svoju prácu zbytočne (radšej sa majú modliť?), pretože všetky poznatky vedy sú len vedeckými omylmi. Predpokladá, že "mnohé súčasné tzv. vedecké fakty budú ďalšími nálezmi vyvrátené." Tento názor podporuje slovami proroka Izaiáša (citujem v češtine): "Takto praví Hospodin vykupitel tvůj, a ten kterýž tě sformoval hned od života matky: Já Hospodin činím všechno, roztahuji nebesa sám, rozprostírám zemi mocí svou. Rozptyluji znamení lhářů a z hadačů blázny dělám; obracím moudré nazpět, a umění jejich bláznovství." (Izaiáš 44, 24-25). Niektoré jeho stanoviská a názory oboch týchto pánov sú v tejto kapitole prenesené do stanovísk "pána farára" k jednotlivým záhadám.

Som si vedomý faktu, že pohľad na problém z iného uhla ešte tiež nedáva záruku objektivity. Ak sa na problém dívajú Allan, Balcar a im podobní zľava, a tento pohľad je možno sprava, ešte stále je tu možný pohľad spredu, zozadu, zdola, zhora... Dnešné poznatky ľudstva sú nesporne oveľa väčšie ako napríklad v stredoveku. Rovnako je to s technickými možnosťami. To však zjavne ešte nestačí, lebo aj keď dnes vieme poslať robota na najhlbšie miesto v oceáne, vyslať človeka na Mesiac alebo dokázať prípadnú existenciu vody na Marse, stále nevieme dokázať alebo vyvrátiť existenciu legendárnej "príšery" v jazere Loch Ness.

A práve v tom je to čaro. Albert Einstein raz prezentoval túto myšlienku: "Tým najkrajším, čo kedy môžeme zažiť, je tajomno. Je to ten najzákladnejší pocit, ktorý je vždy na začiatku akéhokoľvek skutočného umenia i vedy. Kto ho nepozná, kto už sa nedokáže diviť, kto už nedokáže žasnúť, je takpovediac mŕtvy a oči má zhasnuté."

Pri posudzovaní rôznych zázrakov a zjavení však musíme byť opatrní, pretože existujú aj dôkazy o skutočných nástrahách a klamoch. Myslím si však, že táto rozporuplná tematika si určite pozornosť zasluhuje, a to aj napriek tomu (alebo práve preto?), že v tejto oblasti je viac podvodov ako kdekoľvek inde, ale aj množstvo rôznych záujmových skupín vrátane armády.


Zdroj: LITERATÚRA



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com