Šintoizmus


V Japonsku sa podobne ako v Číne prelína viac náboženských tradícií. Najdôležitejšie tri sú šintoizmus, budhizmus a konfucianizmus. Posledné dva na rozdiel od pôvodného šintoizmu ovplyvnili duševný a spoločenský život Japoncov asi od 6. st. n. l.



Náboženstvo: Cesta kami
Boh: jeden z popredných kami - bohyňa Slnka Amaterasu
Odhadovaný čas vzniku: pred viac ako 2000 rokmi
Územné pokrytie: Japonsko



Šintoizmus je japonským náboženstvom viac ako 2000 rokov. Šintó nie je Japonský výraz. Odvodený bol z čínskeho šen (bohovia) a tao (cesta) vtedy, keď do Japonska prvýkrát prenikol budhizmus. Mal odlíšiť staršie náboženstvo "Cesta kami" od nového budhizmu. Šintoizmus nemá zbierku posvätných textov. Jeho mytológia je zaznamenaná v dvoch textoch (Kodžiki a Nihangi) z počiatku 8. st. n. l. a v príručke rituálnych modlitieb (Engišiki) z roku 927 n. l.


image
šintoistická svätyňa



Cesta kami

Kami - toto slovo sa dá ťažko preložiť. Označuje božstvá, duchov a nadprirodzené sily zvierat, vtákov a rastlín, hôr a morí, všetkých prírodných javov a duchov predkov. Je vyjadrením pocitu pokory, obdivu a posvätnej úcty. Predpokladá sa okolo osem miliónov druhov kami.

Staré šintoistické náboženstvo bolo kombináciou tejto úcty k prírode a obradov starého kultu poľnohospodárskej plodnosti. Stopy po oboch sa dnes prejavujú v uctievaní jedného z popredných kami - bohyne slnka Amaterasu v slávnej svätyni v Ise, v púti na vrchol svätej hory Fudži, v slávnostných obradoch spojených so sejbou a žatvou a v uctievaní posvätných stromov.


image
šintoistický kňaz a kňažka


Podľa šintoistickej mytológie sa éra kami začala vtedy, keď z chaosu vznikol vesmír. Najdôležitejšie kami je kami slnko - Amaterasuómikami. História ľudstva sa začala vtedy, keď Ninigi, pravnuk kami slnka, zostúpil do nižších sfér a jeho pra-pravnuk Džimmu tennó sa stal prvým cisárom zjednoteného Japonska.


Viera a nacionalizmus

Po veľmi dlhej nadvláde budhizmu nad týmto pôvodným náboženstvom sa pravý šintoizmus v Japonsku začal obnovovať v plnom lesku spolu s ostatnými japonskými tradíciami v 18. - 19. st., keď sa Japonsko začalo otvárať západu. Jeho predstaviteľom išlo predovšetkým o vštepovanie lásky k vlasti, úcty k vládcovi, úcty k predkom a o lojálnosť k vláde. Keďže išlo o upevnenie nacionalistickej predstavy o silnom centralizovanom štáte, vyhlásili v roku 1890 cisárskym ediktom, že štátny šintoizmus nemá náboženský charakter, i keď čerpá zo šintoistickej mytológie a náboženských obradov. Bol záväzný pre všetkých obyvateľov Japonska. Inoverci sa ohradzovali proti takémuto porušovaniu náboženskej slobody, ale boli ubezpečovaní, že povinné obrady štátneho šintoizmu majú iba vlastenecký význam.

Celá záležitosť dospela k smutnému koncu, keď po porážke v 2. svetovej vojne musel japonský cisár verejne odvolať "...falošné názory, že cisár je predstaviteľ boha a Japonci nadradená rasa, predurčená ovládať svet." K štátnemu náboženskému monopolu však zostali Japonci chladní. Medzi ľuďmi však vznikla potreba istého oteplenia a oživenia náboženstva, čo viedlo k vzniku sektárskeho šintoizmu.


Sektársky šintoizmus

V roku 1882 sa náboženstvá delili na tri hlavné skupiny: budhizmus, kresťanstvo a šintoizmus. Každého, kto nebol budhista ani kresťan, pokladali za príslušníka sektárskeho šintoizmu. Takto vznikol rozdiel medzi šintoizmom svätýň a sektárskym šintoizmom.

Pre sektársky šintoizmus je charakteristické ovládanie duchov, veštenie, liečiteľstvo a praktizovanie mágie. Má trinásť vetiev alebo "cirkví", ktoré sa navzájom dosť odlišujú. Delia sa na päť skupín:

Pravý šintoizmus - zdôrazňuje lojálnosť k trónu a úctu k predkom.

Konfuciánske sekty - sú kombináciou konfucianizmu a šintoizmu.

Horské sekty - skupiny veriace, že ich bohovia sídlia na posvätných horách.

Očistné sekty - presadzujú fyzickú a rituálnu čistotu.

Sekty liečiteľov vierou - patria sem skupiny, ktoré založil Bundžiró (hlásal vieru v jedného boha a univerzálnu lásku a bratstvo všetkých ľudí) a Mekavwa Miki (hlásal, že choroby a zlo sú duchovnej povahy, a propagoval liečenie očistnými obradmi). Spolu majú okolo sedem miliónov členov. Jednotlivé smery sektárskeho šintoizmu sú dnes známe pod spoločným názvom "Nové náboženstvá", hoci nie všetky nové náboženstvá majú šintoistický základ. Dve najznámejšie - tenrikjó a konkókjó vznikli v polovici minulého storočia medzi roľníkmi a mestskými robotníkmi. Dnes majú priaznivcov i v strednej vrstve. Nových náboženstiev je viac ako sto, s rôznym počtom členov, ale ich veriacich možno rátať na milióny. Dôsledkom náboženskej slobody, získanej po 2. svetovej vojne, vznikajú ďalšie a ďalšie nové náboženstvá a sekty.


Zdroj: LITERATÚRA
Obrázky: internet



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com