VII. MYSTIKA, POVERY A STRAŠIDLÁ


Viera v čarodejnú mystickú moc slova vznikla kedysi v dávnoveku. Je to jeden zo základných prvkov archaickej mystiky. Pre duchovný život európskych národov v stredoveku je príznačný náboženský útlak a rozvoj mysticizmu, ktorý si našiel svoje miesto aj stredovekej literatúre, konkrétne v škandinávskych eposoch - v eddách a ságach (napr. v Gam-vle - jednej z najstarších edd sa vychvaľuje mystická sila "kúzelných slov"). Hypnotický vplyv slova (hovoreného, popr. opakovane šepkaného) je neuveriteľne silný, o čom svedčia napr. účinky modlitieb, rozjímaní apod. Snáď ešte väčšie hypnotické účinky má slovo písané alebo tlačené. Na tomto základe vznikali najrôznejšie tajné znaky, symboly a tajné písma, ktoré mali byť obdarené nejakou zvláštnou mocou. Severské národy v staroveku a v stredoveku verili v mystickú moc písmen a znakov - tzv. rún. Mágovia a čarodejníci poznali ich tajomstvo a vedeli, akú runu je potrebné vyraziť napr. na meč, aby sa osvedčil v boji, alebo aký znak namaľovať na provu lode, aby vydržala všetky nástrahy mora.


MYSTIKA V NOVEJ DOBE A V SÚČASNOSTI

Čo na to veda?
Čo na to pán farár?


Dejiny mystiky v novej a najnovšej dobe odhaľujú množstvo podvodníkov a dobrodruhov. Počiatky novodobého mysticizmu siahajú do čias okolo roku 1600, kedy nemecký mystik Jacob Böhme založil svoju nábožensko-mystickú koncepciu na "bezprostrednom Božom zjavení" (spočiatku bol Boh v štádiu večného kľudu a neuvedomoval si ani svoju vlastnú existenciu, potom sám seba uchopil, stal sa svojim vlastným zrkadlom a rozdelil sa na tri časti...). Pokračovateľom a najznámejším teozofom nových dejín je Emanuel Swedenborg (1688 - 1772), bývalý vedec, ktorý opustil vedu a prešiel k mystike. Swedenborg je podľa niektorých autorov považovaný za zakladateľa moderného špiritizmu, nie všetci s týmto názorom ale súhlasia.

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa v Európe a v Amerike mystika špecializuje a diferencuje na samostatné mystické smery; špiritizmus, magnetizmus, telepatia, teozofia apod.


Čo na to veda?

História pozná prípady, keď sa človek s vysokým intelektom pod ťarchou prepracovania, osobných problémov apod. zmení na nepoznanie a stáva sa "čudákom". Emanuel Swedenborg bol prírodovedec a matematik - známe sú jeho práce z oblasti algebry, metrológie, mechaniky, základov inžinierstva a geológie. Príčinu, prečo opustil vedu a obrátil sa k mystike, sa pokúsil odhaliť historik mystiky A. Lehmann. Vysvetľuje, že Swedenborg prežil veľkú životnú drámu - v mladosti ho opustila milovaná žena a vedec ochorel na akútnu erotomániu, ktorej záchvaty sprevádzali "pornografické" vidiny. Jeho mystika so všetkými jeho "vidinami" a "rozhovormi s duchmi" je pravdepodobne len výsledkom ťažkej duševnej poruchy, ktorá sa premietla do oblasti erotických prežitkov. Samozrejme, že to tak nemuselo byť, je to len názor A. Lehmanna.


Čo na to pán farár?

Aj tu úradoval diabol.


Zdroj: LITERATÚRA



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com