Mohol svet vzniknúť náhodou?

Mohol svet vzniknúť náhodou?

Je úžasné, ako tí, čo veria v stvorenie sveta Stvoriteľom kritizujú evolucionistickú predstavu vzniku sveta, pričom ju vôbec nepoznajú, teda v skutočnosti kritizujú iba vlastné nezmysly. Najčastejším nezmyslom je tvrdenie o nemožnosti náhodného vzniku niečoho tak zložitého, ako je tento svet. V tomto článku sa pokúsim popísať skutočnú úlohu náhody v evolucionistickej predstave o vzniku sveta a ako bonus umožním čitateľovi zahrať sa na tvorivú náhodu.

Najčastejším argumentom proti evolucionizmu sú približne takéto tvrdenia:

Pravdepodobnosť, že vznikne niečo tak zlpožité, ako je náš svet je asi taká, ako keď posadíte opicu pred klávesnicu počítača a ona náhodným búchaním do klávesnice napíše Hamleta od W. Shakespeara.

alebo

Pravdepodobnosť, že vznikne niečo tak zložité, ako je náš svet je asi taká, ako keď necháte v tlačiarni vybuchnúť bombu a čakáte, že písmená sa usporiadajú do encyklopédie.

Táto kritika vychádzaj z predstavy, že evolucionisti tvrdia, že všetky zložité štruktúry sveta vznikali nejakými náhodnými udalosťami, napríklad organizmus nemal oči, zrazu bum náhodná zmena v génoch a jeho potomkovia už mali oči. Pravdepodobnosť niečoho takého naozaj zodpovedá citovaným príkladom, toto však nikto nikdy (okrem kritikov evolucionizmu) netvrdil.

Predstáv o vzniku sveta je veľa, v podstate sa však dajú zhrnúť do troch modelov:

Každý z týchto modelov má svoje problémy a každý má svoje výhody. Je zaujímavé o nich rozmýšľať a diskutovať, považujem však za smiešne, ak prívrženci jednotlivých modelov kritizujú ostatné modely, pričom si nedajú ani tú námahu, aby sa s nimi oboznámili. Mnohí, ak ich upozorníte na chyby v myslení sa smiešne ohradia, napríklad:

Ja presne viem kam patrím a mám presne vyhranený názor. Ja nepopieram evolúciu, ale ten sled veľa náhod naraz je jednoducho nemožný. Určite je Niekto, kto to riadil, kto dal podnet k vzniku všetkého, kto to všetko usmernil tak, aby sme mohli žiť v takom svete, aký je teraz. (Kumar)

Inými slovami: "môžeš si hovoriť, čo chceš, ja viem svoje, nič iné nepotrebujem vedieť, ja ti nevyvraciam tvoje názory, ty mi nevyvracaj moje".

Preto tento článok. Milí veriaci v boha Stvoriteľa, nie je mojím cieľom tvrdiť, že nemáte pravdu. Ak nie ste dogmatíckí, ponúkam vám pokiaľ možno zrozumiteľnú predstavu evolucionistov o úlohe náhody v evolúcii a aj takú malú hru, v ktorej si vývoj niečoho zložitého pomocou náhody môžete vyskúšať.

Mohol vzniknúť svet náhodou?

Kým prídem k evolucionistickej predstave zamyslime sa na chvíľu nad možnosťou, ktorú kritizujú spomenuté citáty. Počet možných kombinácií všetkých prvkov a vzťahov v našom svete je tak obrovský, že ho nedokážeme ani vyčísliť, dokonca môžeme vychádzať z predstavy (aj keď podľa fyzikov nesprávnej), že je nekonečný.

V tom prípade treba nekonečný počet náhodných "hádzaní nekonečne veľa kociek", aby sa usporiadal práve tak, ako je dnes usporiadaný. Ak je Stvoriteľ absolútny, je teda aj nekonečný a takéto náhodné hádzanie kockami môže byť jeho pracovná metóda: hodí nekonečne veľa ráz kocky a nakoniec si vyberie najlepšiu možnosť. V takomto prípade by aj stvorenie sveta Stvoriteľom bolo možné pomocou náhody, lenže má to háčik: absolútny Stvoriteľ by nebol absolútny, pretože nad ním by vládla Náhoda, On by mal iba dostatok času a právo výberu.

Je ovšem ešte jedna možnosť, ako mohol vzniknúť náš svet čírou náhodou. Teória pravdepodobnosti hovorí, že ak je nekonečný počet možností, treba aj nekonečný počet pokusov na ich vyčerpanie. Nuž čo tak takýto model: je nekonečný počet svetov, a teda aj nekonečný počet ich náhodných usporiadaní. Všetky mohli vzniknúť naraz ak sa naraz "hodili" všetky kombinácie kociek. No a my sme súčasťou jedného takého náhodného usporiadania.

Evolucionistický model

Pod evolucionistickým modelom budem rozumieť darwinovský a neodarwinovský model a ďalej ho budem označovať slovom darwinizmus. Podľa tohoto modelu je vývoj zložitých foriem z jednoduchých tvorený hromadením postupných náhodných zmien. Tieto náhodné zmeny sú selektované (vyberané) z množstva náhodných zmien tak, že sú pre organizmus výhodné. Tie nevýhodné vyberané nie sú.

Vieme, že stavba a funkčnosť organizmov je určená genetickým kódom. Pri jeho prepise neustále nastávajú chyby, väčšinou náhodného charakteru. Niektoré sa prenesú do ďalšej generácie, iné nie, čo tiež do značnej miery závisí od náhody. Tie náhodné zmeny, ktoré sú pre potomkov nevýhodné, znamenajú ich nižšiu schopnosť preniesť zmenu do ďalšej generácie. Naopak zmeny, ktoré jedinca zvýhodňujú, umožňujú mu mať viac potomkov a teda sa aj postupne v populácii rozšíria a prevládnu.

Uveďme si príklad. Viacero druhov hmyzu má priam neuveriteľnú schopnosť mimikry, teda, že splývajú s prostredím. Vezmime si pakobylku, ktorá dokáže vynikajúco splývať s konárikmi stromu, na ktorom žije.

Pakobylkou sa živia rôzni vtáci. Predstavme si strom, na ktorom žijú pakobylky, ktoré nesplývajú s prostredím. Vtáky strom obletujú a lovia pakobylky. Ak sa niektorej pakobylke zmení štruktúra génu, ktorý je zodpovedný za pozdĺžny tvar tela náhodnou mutáciou tak, že sa viac začne podobať na konár ako zvyšok populácie, má väčšiu šancu, že si ju vtáky nevšimnú. Bude mať teda dlhší život a viac potomkov, ktorí zdedia tento gén. Ďalšie náhodné zmeny v tomto géne budú opäť uprednostňované v smere predĺženia tela. Možno sa pri tom zmutuje gén, ktorý zodpovedá za plochosť tela - a opäť väčšia podobnosť s konárom stromu značí väčšiu šancu na prežitie, a teda viac potomkov. Do tretice sa môže v nejakej generácii zmutovať gén zodpovedný za farbu chitínovej kostry a pokobylka nadobudne zelenšiu farbu. Opäť je to výhodná mutácia. Ak by zbelela tak by na zelenom pozadí bola zretelnejšia a mala by krátky život a bola by bez potomkov - nevýhodná mutácia. Vieme, že albíni sa náhodne v prírode rodia, majú však malé šance na prežitie, preto sú veľmi zriedkaví.

Toto je veľmi zjednodušená darwinistická predstava evolúcie. Všimnime si, že pakobylka vôbec nevie, čo je pre ňu výhodné a vtáky nijako nemajú záujem na tom, aby boli pakobylky "neviditelnejšie". Nikto teda nič neriadi a neusmerňuje, funguje to samé od seba, napriek tomu dokáže takáto predstava vývoja vysvetliť vznik aj tých najzložitejších štruktúr v prírode.

Akú úlohu v tomto modeli má náhoda? Zmeny sú náhodné, ale ich výber nie. To značí, že evolúcia nepotrebuje uskutočňovať všetky variácie, všetky náhodné možnosti, ale iba tie, ktoré sú pre organizmus v danej generácii výhodné. Evolúcia nič neplánuje, iba rieši momentálne náhodné zmeny. Existuje veľa, veľa príkladov zjavne nesprávnych konštrukcií organizmu (napríklad naše oči), ktoré, keby niekto konštruoval podľa plánu, tak by ich spravil oveľa lepšie. Ale práve náhodné zmeny viedli k nesprávnym výsledkom, dôležité bolo vždy, či tie zmeny boli pre organizmus výhodné, alebo nie.

Zahrajme sa na evolúciu - Dawkinsova opica

Nechal som sa inšpirovať knihou významného neodarwinistu Richarda Dawkinsa "Slepý hodinár" a pripravil som pre záujemcov jednoduchý programček (na počesť inšpirátora som ho nazval "Dawkinsova opica"), ktorý sa pokúsi modelovať význam náhody v evolúcii. Evolučné procesy sú však veľmi komplikované, berte to teda tak, že Dawkinsova opica má za úlohu modelovať iba hromadenie náhodných zmien, ktoré povedú k zložitej štruktúre v rozumnom počte krokov - generácií.

Napíše opica náhodným stláčaním kláves shakespearovho Hamleta? Vezmime si jeden slávny verš z tejto drámy: "To bee or not to bee, that's the question." Pravdepodobnosť, že z písmen anglickej abecedy náhodným trieskaním do klávesnice opica napíše tento citát je 1 ku 3,4135823067412405261341512451566e+55, čo je 55-miestne číslo. Podľa počtu pravdepodobnosti by sme museli v najhoršom prípade až toľkokrát skúšať náhodné kombinácie úderov do klávesnice aby nám spomínaný citát raz vyšiel. Keby nám trvalo tých 42 znakov citátu povedzme 1 sekundu, náhodnými údermi by nám to mohlo trvať až 1,0824398486622401465417780457752e+48 rokov, čo vysoko prekračuje dobu trvanie Vesmíru.

Pokúsme sa však nasimulovať to, čo tvrdia darwinisti: hromaďme náhodné drobné zmeny a z nich vyberajme iba tie, ktoré sa viac a viac podobajú na želaný citát z Hamleta.

Program pracuje takto:

Spomínaný citát sa podarilo na mojom počítači dosiahnuť po 230 - 700 generáciách a výpočet trval asi 60 sekúnd. Žiaľ, program v niektorých krokoch nevypisuje reťazce celé, čoho príčinu som zatiaľ nenašiel, hoci zjavne správne postupne hromadí úspešné zmeny.


Takže prosím - skúšajte: Dawkinsova opica


Táto stránka bola navštívená:



Táto stránka je kópia, uložená na:
http://ilusoria-yhwh.webatu.com