VIII. ŽIVOT & SMRŤ


KONTAKTY S MŔTVYMI

Čo na to veda?
Čo na to pán farár?


Ľudia sa odjakživa pokúšali nadväzovať spojenie s mŕtvymi, či už pomocou špiritistických tabuliek, automatickým písmom, klepkaním na dosku stola, pomocou rôznych zvukov atď. Niektorí ľudia majú údajne schopnosti nadväzovať kontakt s mŕtvymi sami, najčastejšie sa však za týmto účelom organizujú špiritistické seansy. Zarážajúce je, že médiá po takejto seanse obyčajne disponujú pomerne presnými informáciami, aj keď spravidla nepodstatnými, i keď sú známe aj tvrdenia, že duch mŕtveho lekára dokonca vykonal chirurgickú operáciu. Vo všeobecnosti sa ale uznáva, že priamy kontakt s mŕtvym nie je možný. Správy môžu prichádzať len prostredníctvom nadaných osôb, tzv. médií alebo senzibilov, a to mentálnych alebo fyzických.

Mentálne médium používa svoje telo a myseľ ako kanály, prostredníctvom ktorých mŕtvy prehovorí. A. C. Clark opisuje priebeh seansy takto: "Tradičné konzultácie alebo seansy sa konajú v zatemnenej izbe; táto atmosféra má podnietiť duchov mŕtvych, aby nadviazali kontakt. Často hrá príjemná hudba a účastníci sa držia za ruky v prízračnom súručenstve. Médium zatvorí oči a dostane sa do tranzu, ťažko dýcha a tvár sa mu čudesne zmení. Náhle sa cez napäté ticho ozve nadpozemský hlas - mŕtvi vchádzajú do styku so živými."

Fyzické médiá fungujú efektnejšie, pretože tu sa už nejedná len o zvukový kontakt. Hlavne na prelome 19. a 20. storočia predkladali niektorí špiritisti dlhé listy tvrdiac, že boli písané automaticky, ich ruku skrátka viedol duch mŕtveho. Inde sa používa špiritistická tabuľka (tzv. ouija), ktorá na pokyn ducha skladá odpoveď písmeno za písmenom. Pri takýchto seansách sa stáva, že odpovede prichádzajú aj formou rôzneho ťukania. Na dôkaz svojej prítomnosti boli prípady, keď údajne hrali neviditeľné ruky ducha na klavíri, zanechávali svoje otlačky prstov vo vosku, dokonca pohybovali predmetmi v miestnosti.

V najstrašidelnejšom dome v Anglicku, na fare Borley, sa okrem strašidelných zvukov zjavovali na stenách aj písomné odkazy. Tieto prejavy boli údajne najsilnejšie počas pôsobenia farára Lyonela Foystera a predpokladalo sa, že tieto udalosti priťahovala jeho žena Marianne.

Istému médiu duch oznámil: "Prostredie okolo nás je idylické, nádherné biele a farebné stavby a neuveriteľné farebné efekty. Pokojné lagúny, voňavé zelené lúky a nádherný pestrý vtáčí svet. Nad tým všetkým panuje pokojné, tiché a šťastné ovzdušie."

Dvaja priatelia, Jose a Mauricio sa hrali s puškou, tá vystrelila a guľka zabila Mauricia. Josého obvinili z vraždy a zatkli. Jeho matka sa spojila s popredným brazílskym médiom Franciscom Xavierom, ktorého ruku (podľa jeho tvrdenia) vedú mŕtvi a píšu správy. Automaticky zaznamenal odkaz: "Zabilo ma, lebo som hral nebezpečnú hru". Na sudcu to zapôsobilo a Josého oslobodil. Písmo bolo totožné s Mauriciovým rukopisom.


Je to naozaj tak?

Počas seansy niektoré médiá, keď sú v tranze, údajne vytvoria a šíria "ektoplazmu" (látku, z ktorej údajne pozostávajú duchovia). Ektoplazma sa vraj môže materializovať do rozoznateľných tvarov. Táto látka pochádza z tela média, ale niektoré médiá tvrdia, že s úspechom materializujú aj duchov mŕtvych, tí potom obchádzajú seansu a podávajú si s prítomnými ruky. Ak nejde o podvod (čo je pravdepodobné), nemôže sa jednať o telepatiu alebo kolektívnu fantáziu? V Holandsku napísala počas jednej seansy špiritistická tabuľka slová z anglickej básne. Následne sa zistilo, že tú báseň sa v tom čase učil naspamäť chlapec z druhej strany ulice. Vôbec pri tom nebol mŕtvy... Je viac prípadov, keď sa na seansu "nechal pozvať" duch, a následne sa zistilo, že dotyčný ešte žije. Prijímalo médium nejakým spôsobom informácie zo živého mozgu? A z čieho? Zo svojho, alebo z duchovho?

Začiatkom sedemdesiatych rokov urobili členovia torontskej Spoločnosti pre psychický výskum pokus a stvorili ducha. Vymysleli si postavu, dali jej meno Filip a zaradili ju do konkrétneho historického obdobia. Vymysleli mu aj životopis a skutočný domov (diddingtonské sídlo v Anglicku). Od pokusu si sľubovali, že sa Filip zmaterializuje. Nikdy sa to nestalo, ale zaujímavé je, že predsa len nadviazal s nimi kontakt. Pri seanse vyťukával na stôl ohromujúco presné informácie o sebe. Dokonca účastníkom "upresnil" niektoré historické fakty. Pri verejnom predvádzaní vyniesol po schodoch stôl až na pódium. Jednalo sa o kolektívnu fantáziu skupiny ľudí, alebo sa tejto starostlivo pripravenej postavy zmocnila nejaká ozajstná, ale falošná duchovná sila?


Čo na to veda?

V dejinách špiritizmu je veľa podvodov. Laboratórnymi testmi ešte neprešiel ani centimeter "ektoplazmy".


Čo na to pán farár?

Podľa pána farára je špiritizmus v zásadnom rozpore s učením Biblie. Podceňuje učenie, že ľudské hriechy sú prekážkou na ceste, ktorá je medzi Bohom a človekom a preto neveria v Posledný súd. Spoliehajú sa skôr na mylné predstavy duchov, a nie na Bibliu. Veď v Biblii (Zj. 22,3-4) sa píše:

"Už nikdy nebude nič prekliate. V ňom bude trón Boha a Baránka a jeho služobníci budú mu slúžiť; budú hľadieť na jeho tvár". Pán farár, naozaj nebude nič prekliate? Nájdite si v Biblii aj stať (Zj. 21,8)

"Bojazliví však, neverní, ohavní, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere, horiacom ohňom a sírou; alebo Zj. 22,15 "Von zostanú psi, traviči, smilníci, vrahovia, modloslužobníci, všetci milovníci a páchatelia lží."

Avšak správa ducha údajného synovca biskupa Jamesa Pikea zo záhrobia musela pána farára úplne šokovať:

"Ja osobne som o Ježišovi nič nepočul. Nepočul som, že by o ňom niekto z môjho okolia rozprával.

Po príchode sem si môžeme vybrať, či zostaneme takí, akí sme, alebo zmúdrieme.

Niektorí sú i naďalej pobožní a čakajú na deň Posledného súdu, ale zdá sa, že to sú tí neosvietení".


Zdroj: LITERATÚRA



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com