Konfucianizmus


Čína je krajinou troch "ciest", --- konfucianizmu, taoizmu a budhizmu - ktoré sú vo svojej podstate rozdielne.

Konfucianizmus - oživil starý zvyk uctievania predkov

Taoizmus - poskytol mystickú interpretáciu sveta

Mahájánsky budhizmus - umožnil všetkým dosiahnuť spásu iba vierou a zbožnosťou.

Počas vývoja sa však všetky tri cesty prelínali navzájom, ba dokonca spolu splynuli. Neskôr mali na ne vplyv aj svetové náboženstvá (kresťanstvo a islam) a v poslednom čase aj marxizmus. Od komunistickej revolúcie v roku 1949 bol konfucianizmus zakázaný, lebo vraj brzdil pokrok a spoločenské zmeny, taoizmus bol pod kontrolou a budhizmus tolerovali. Napriek tomu bol Konfuciov hrob v roku 1962 opravený.

Najstarším čínskym zvieracím symbolom je drak.


Náboženstvo: Nie je to doslova náboženstvo, skôr spôsob života, morálny a spoločenský kódex
Boh: Nie je treba veriť v nijakého Boha. Je to nasledovanie svojho učiteľa - Konfucia a zároveň je možné vyznávať iné náboženstvo
Zakladateľ: Kchung-fu-c' (Konfucius)
Odhadovaný čas vzniku: 551 - 479 pred n. l.
Územné pokrytie: Čína



Zakladateľ konfucianizmu Khung-fu-c' alebo Konfucius, ako ho nazvali kresťanskí misionári, sa narodil v roku 551 pred n. l. v mestskom štáte Lu v severnej Číne a zomrel roku 479 pred n. l. Novšia legenda mu prisudzuje aristokratický pôvod, on sám však údajne povedal: "Keď som bol mladý, nemal som postavenie a žil som v skromných podmienkach." Nakoniec sa stal jedným z najznámejších učiteľov na svete. Čínu vtedy spravovali znalci písma a obradov, nazývaní Žu. Khung-fu-c' zhromaždil okolo seba skupinu študentov a rozoberal s nimi morálne, spoločenské a politické problémy tých čias. Boli to skôr diskusie ako prednášky. Jeho učenie je vo svojej pôvodnej podobe obsiahnuté v Hovoroch, v súbore výpovedí a diskusií.


image


Konfucius učil, že dôležité je li, teda zdvorilosť a disciplína. Šľachetný človek sa správa zdržanlivo, je úctivý k nadriadeným a spravodlivý a vľúdny k ľudom. Rodičom prejavuje úctu a jeho synovskou povinnosťou je, aby sa o nich aj postaral.


Konfuciánske texty

Šesť kníh čínskej klasiky - Štyri knihy

Kniha dejín (Šu-fing) - Hovory (Lun-ju)
Kniha poézie (S'-fing) - Veľké učenie (Ta-sue)
Kniha premien (j-fing) - Učenie o Strednej ceste (Čung-jung)
Kniha obradov (Li-fi) - Menciova kniha (Meng-c'šu)
Kniha hudby (Yue-fing)
Kronika jarí a jesení (Čchun-čchiou)


Konfuciánske pojmy

Li - doslova znamená "obrady", pre Konfucia však znamená "slušné správanie", zdvorilosť, kódex šľachetného správania.

Žen - dobrota, cnosť v zmysle obetavosť, úcta k iným, zdvorilosť a lojálnosť k rodine a k vládcovi.

Siao - úcta k rodičom, z ktorej sa vyvinulo päť vzťahov:

medzi otcom a synom
medzi starším a mladším bratom
medzi manželom a manželkou
medzi starším a mladším
medzi nadriadeným a podriadeným.

Čchan-c' - nadriadená osoba, cnostný, šľachetný človek.

Tchien - nebesá, tie ovplyvnili Konfucia. Pravdepodobne v nich bola zahrnutá aj Najvyššia prozreteľná bytosť.

Tao - Cesta, hľadanie cnosti a harmónie v spoločenskom živote.

Šu - princíp vzájomnosti. Obsahuje ju aj Konfuciovo negatívne vyjadrenie Zlatého pravidla:

"Nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe."


image
chrám


Konfuciovu slávu šírili a jeho učenie hlásali aj jeho nasledovníci Meng-c'(Mencius), (asi 390 - 305 pred n. l.) a Sun-c'(asi 312 - 238 pred n. l.). Mnohí konfucianisti nepovažujú konfucianizmus za náboženstvo, ale za spôsob života, za morálny a spoločenský kódex. Nemusia teda veriť v nijakého Boha. Môžu nasledovať svojho učiteľa Konfucia a zároveň vyznávať iné náboženstvo.


Zdroj: LITERATÚRA
Obrázky: internet



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com