Judaizmus


"Zásadnou hlúposťou, ktorú Boh urobil je, že
k ľuďom poslal zakaždým iného "hovorcu".


Náboženstvo: monoteistické
Dogma: viera v príchod mesiáša (mašiaha), v individuálnu nesmrteľnosť, v existenciu posmrtného sveta a nebeského kráľovstva
Boh: Jahve
Zakladateľ: Mojžiš, (vetva Abrahámova, avšak Mojžišovi Boh za tým účelom odhalil na hore Sinaj Zákon - pravidlá morálky)
Odhadovaný počet veriacich: 12 miliónov
Územné pokrytie: celý svet



Judaizmus je náboženstvo Židov, ktorých žije na svete 12 miliónov. Z toho celá polovica v USA, 2 milióny v Izraeli a zbytok - 4 milióny - je roztrúsených po celom svete. Izrael ako štát vznikol až v r. 1948 ako dôsledok vojny, aby mali Židia svoju trvalú vlasť. V jeho kratučkej histórii však dosiahli obrovské hospodárske úspechy.


image
Dávidova hviezda ako symbol judaizmu


O ranej histórii Židov rozpráva hebrejská Biblia, najmä Pentateuch (Päť kníh Mojžišových) a Tóra (Zákon). Za zakladateľov židovského národa sú považovaní praotcovia Abrahám, Izák a Jakub. Židia vo svojich modlitbách prehlasujú, že sú "deti Abraháma", priateľa Boha, a ich národ sa volá Izrael, podľa mena, ktoré dal Boh Jakubovi.

Vyvolený národ - Židia veria, že sú Bohom vyvolený národ, ako "kráľovstvo kňazov a svätcov". Biblická definícia - že Židia majú zvláštny osud - je predstava vytvorená samými Židmi. Tí, čo sformovali základné vyznania viery sa považovali za "zvláštnu" skupinu, akúsi elitu tvoriacu pravé ľudstvo. V Deuteronomiu (Dt 6,7) však Boh vraví: "Nevyvolil som si vás preto, že ste početnejší alebo mocnejší ako ostatné národy, ani preto, že ste mravne, duchovne alebo intelektuálne nadradení. Nie ste. Vyvolil som si vás z nepoznateľnej vôle". A v (Dt 9,7) sa pokračuje: "Iba vás som poznal spomedzi národov zeme. Ale nie ste pre mňa o nič lepší ako synovia Etiópie". Prorok Ámos dodáva (Dt 8,8): "Boh vás nemiluje väčšmi ako Filištíncov". Amos definoval pojem "vyvolený" ako zodpovednosť a utrpenie. Boh od Židov očakáva, že budú žiť tvorivo, a slušne ako mravný predvoj ľudstva. Vyvolenosť je sústavné spytovanie si svedomia.

Abrahám - prišiel vraj z Mezopotámie okolo r. 1800 pred. n. l. a usadil sa v Kanaáne, v "zasľúbenej krajine" - neskôr známej pod menom Palestína. V období hladomoru utieklo 12 Jakubových synov do Egypta, kde sa stali otrokmi.

Exodus - Okolo r. 1250 pred n. l. vyviedol Mojžiš ich potomkov z Egyptského zajatia. To bol exodus. Počas tejto cesty Jahve (Boh praotcov) uzavrel s Izraelitmi zmluvu na hore Sinaj. Bola zachytená do "Desiatich prikázaní". Tieto boli vyryté do kamenných tabuliek a potvrdené krvou obetného zvieraťa. Boh Izraela sa zjavil ako historický Boh: Stvoriteľ, vládca celého sveta a odvtedy sa izraelská národná identita nerozlučne spája s náboženstvom. (Proroka Mojžiša si rovnako ctia židia aj moslimovia. V roku 1978 došlo k zaujímavému stretnutiu na posvätnom mieste na hore Sinaj - kde Mojžiš podľa viery prijal Zákon - egyptský prezident Sadat s izraelským premiérom Beginom a spoločne sa modlili za mier na svete.)

Palestína - ležiaca na križovatke medzi východom a západom bola okupovaná striedavo Perziou, Gréckom a Rímom. Židia počas svojej histórie žili väčšinou vo vyhnanstve. Vďaka rímskym dobyvateľom na prelome letopočtov boli rozptýlení po celej ploche našej planéty. Presvedčenie, že sú Bohom vyvolený národ, dovolilo prežiť i samotnému Izraelu. Židia si svoju rasovú, kultúrnu i náboženskú identitu uchovali, nech boli kdekoľvek a nech akokoľvek trpeli. Stratili spoločné územie, jednotiace puto jeruzalemského chrámu. Neudržiavali ucelený hospodársky systém, už dávno pred Kristom zabudli aj na svoj hebrejský jazyk a mnohí časom stratili aj vlastnú vieru. A predsa sa tento prenasledovaný národ udržal vo svete ďalších dvetisíc rokov. Je to nesporný dôkaz ich duchovných väzieb a tradícií.

Na rozdiel od indického náboženstva je judaizmus náboženstvom s kladným postojom k svetu, a nie záporným. Dobro a zlo, základné kategórie mravnosti, sú chápané predovšetkým z náboženského hľadiska. Podľa neho je dobro všetko, čo napomáha plneniu Jahvových prikázaní. Judaistický morálny kódex je nasiaknutý myšlienkou, že v samotnej ľudskej prirodzenosti je obsiahnutý sklon ku zlu. Preto židovskí ideológovia vyzývajú človeka, aby sa bál Boha a slúžil mu celým srdcom i celou dušou. Teológovia judaizmu učia, že jediným zdrojom šťastia je božia milosť. Hriešnosť je prameňom zla a príčinou smrti. Pozemský život je človeku daný preto, aby sa v ňom mohol pripraviť na život budúci. Pretože hodina smrti je človeku utajená, treba - podľa židovských teológov - na ňu byť kedykoľvek pripravení. To znamená neustále tráviť svoje dni v kajúcnosti a zmierení, v modlitbách, v pôstoch a strachu pred tvárou božou.


Smery židovstva


Ortodoxný judaizmus - striktne tradičný - uznáva Zákon a autoritu rabína.


image
ortodoxný žid


Progresívny judaizmus - má dve hnutia:

    liberálny judaizmus vznikol v kontinentálnej Európe v 18. st. - storočí osvietenstva. Kládol dôraz na biblický kriticizmus a zdôrazňoval etické a všeobecne prijateľné aspekty judaizmu na rozdiel od rituálnych a obmedzujúcich.
    reformný judaizmus je pokračovaním liberálneho. Nekladie nijaký dôraz na dodržiavanie obradov. Znižuje aj význam nádeje na návrat k Sionu, obnovenia obetného systému a príchodu Mesiáša ako osoby.


Konzervatívny judaizmus - táto vetva vznikla v 19. st. v Amerike a je niečo medzi ortodoxným a progresívnym judaizmom. Požaduje modifikáciu obradov, ale akceptuje rabínsku tradíciu.


Mystický judaizmus - má dve hnutia:

    Kabala - toto hnutie vzniklo v 13. st. v Španielsku a jednotu s Bohom podľa neho možno dosiahnuť meditáciami a rozjímaním.
    Chasidismus - vznikol v 18. st. vo východnej Európe a podľa neho spojenie s Bohom možno dosiahnuť prostredníctvom vrúcnych modlitieb.


Sionizmus - dotýka sa všetkých ostatných smerov. Je to nacionalistické hnutie s duchovným nádychom. Podnetom na jeho vznik boli perzekúcie vo východnej Európe v 19. st. Zdôrazňoval príslušnosť k židovstvu a k židovskému národu a vrcholil návratom do krajiny Izrael.


Židovské sväté písma

Biblia (knihy) - zbierka kníh, ktoré boli napísané v rozpätí 1000 rokov. Až okolo r. 100 n. l. získali tieto knihy štatút posvätných textov.

Tóra (zákon) - Zákon a jeho dodržiavanie je najväčšou autoritou judaizmu, lebo vyjadrujú Božiu vôľu. Pozostáva zo 613 prikázaní (mitsvot). Z toho je 248 pozitívnych a 365 negatívnych.


image
Tóra


Prvých päť kníh v Biblii (pentateuch) - sú pripisované Mojžišovi, i keď najnovšie poznatky to vyvracajú.

Mojžišove knihy
1. kniha Mojžišova - Genesis
2. kniha Mojžišova -- Exodus
3. kniha Mojžišova -- Leviticus
4. kniha Mojžišova -- Numeri
5. kniha Mojžišova -- Deuteronomium

Mišna (opakovanie) a Talmud (učenie) - etické a rituálne učenie vychádzajúce z Biblie. Vzniklo v 2. st. n. l. a existuje v dvoch verziách - v palestínskej a babylonskej. Založené je na Mišna a rozšírené o ďalšie úvahy.


Synagóga (zhromaždenie)

Synagóga znamená zhromaždenie. Židia sa v nej zhromažďujú na sabatné bohoslužby, ktoré sa konajú v piatok večer a v sobotu ráno. Synagógu možno zriadiť tam, kde žije 10 židovských mužov. Slúži všetkým členom spoločenstva okrem bohoslužieb aj na vyučovanie a spoločenské udalosti. Bohoslužby slúžia učitelia alebo právnici (rabíni), hlavní správcovia synagógy, kantori (chazan), ktorí prednášajú a odriekavajú modlitby, a kňazi (kohen), potomkovia chrámových kňazov. Rabín stojí pred archou, kde sú uložené zvitky Zákona. Archa je v miestnosti vždy na tom konci, ktorý je obrátený k Jeruzalemu. Počas bohoslužieb majú muži na hlavách klobúky alebo čiapočky a okolo pliec biele modlitebné šály, ženy nosia iba klobúky. V ortodoxných synagógach sedia muži a ženy oddelene.


image
Synagóga v Lučenci


Domácnosť je ešte väčším centrom náboženského života ako synagóga. Mnohé židovské sviatky sú rodinnými sviatkami. Najvýznamnejším je sabat (znamená odpočinok), ktorý sa koná každý týždeň a pripadá na sobotu, ale začína sa v piatok večer. Okrem toho sa Židia modlia trikrát denne, dodržiavajú presné pravidlá stravovania vrátane prehlásenia o tom, že všetka potrava je čistá (kóšer).


image
Sedemramenný svietnik


Podľa dohody medzi Bohom a Abrahámom sa osem dní po narodení všetci židovskí chlapci podrobujú obriezke. Tento obrad sa zvykol konať doma alebo v synagóge, ale dnes sa to koná v nemocnici za prítomnosti rabína.


Chronológia základných vyznaní viery

Za základ židovskej viery sa považuje 13 článkov, zostavených stredovekým židovským filozofom Moše ben Maiminidesom (1135 - 1204):

Existencia Stvoriteľa
Jeho jednota
Jeho nehmotnosť (Boh je duch)
Jeho večnosť
Povinnosť slúžiť a uctievať iba Jeho samého
Existencia proroctva
Mojžišovo prvenstvo pred všetkými prorokmi
Zjavenie Zákona Mojžišovi na hore Sinaj
Nemeniteľnosť Zákona
Boh je vševediaci
Odplata na tomto i na druhom svete
Príchod Mesiáša
Zmŕtvychvstanie


Židovské sviatky

Pascha (Pesach) - jarný sviatok, trvá sedem dní. Oslavuje sa oslobodenie Izraelitov z Egyptského otroctva.

Šavuot (Letnice, sviatok týždňov) - koná sa sedem týždňov po Pasche. Oslavuje obilnú žatvu, a súvisí aj s odovzdaním Zákona na hore Sinaj.

Sukot (Sviatok stánkov) - radostný jesenný festival oslavujúci zber ovocia. Modlitby sú za výdatný dážď a za mŕtvych. Počas sviatkov sa stanuje vonku "v stánkoch" z vetiev na pamiatku prechodu Izraelitov cez púšť.

Chanuka (Vysvätenie, sviatok svetiel) - zimný sviatok na pamiatku opätovného vysvätenia Druhého chrámu Judom Makabejským v r. 165 pred n. l., po zneuctení gréckymi dobyvateľmi.

Purim - svätí pamiatku oslobodenia Židov spod perzskej nadvlády, ako sa píše v Knihe Ester. Býva začiatkom jari a sprevádzajú ho karnevaly.

Roš Hašana (Nový rok) - Svätí sa začiatkom jesene a začína sa ním židovský kalendár.

Jom Kippur (Deň zmierenia) - najdôležitejší sviatok. Koná sa v desiaty deň nového roka. Na znak pokánia pred Bohom a za hriechy jednotlivca ako aj celého spoločenstva sa drží 24-hodinový pôst (nesmie sa ani jesť, ani piť).


Zdroj: LITERATÚRA
Obrázky: internet



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com