VI. ZÁHADY ĽUDSKÉHO TELA


FAKÍRI

Čo na to veda?
Čo na to pán farár?


"Obyčajní" ľudia už neraz s úžasom sledovali vystúpenia fakírov, ktorí dokážu ležať niekoľko hodín na podložke z ostrými klincami, prechádzať sa bosí po žeravom uhlí s teplotou 800 až 900 ° C bez toho, aby sa popálili (pričom sa nevznietia ani ich šaty), sedia na stoličke z ostrých nožov, prepichujú si líca ihlicami, hltajú oheň, ale aj veľmi jedovaté zvieratá atď. Za zázrak sa dá považovať aj tumo, schopnosť tibetského lámu udržať si telesnú teplotu, ktorá ho chráni pred krutými tibetskými zimami napriek jeho chatrnému oblečeniu, alebo schopnosť levitácie (schopnosť vzniesť sa počas meditácie do vzduchu), prípadne indický trik s povrazom, ktorý sa pôsobením čarodejníka vztýči a spevnie natoľko, že sa po ňom môže vyšplhať chlapec. Sú ľudia, ktorí majú schopnosť udržať ťažké kovové predmety, priložené na holú pokožku vo zvislej polohe, ako by mali v tele magnet.

V džungli na juhovýchode Srí Lanky v Kataragame prebieha v miestnom chráme mrzačenie, trhanie a týranie ľudských tiel, samozrejme z lásky a oddanosti Bohu. Sú tu zastúpené snáď všetky spôsoby sebatýrania od bičovania, cez prebodávanie tela a hltanie rozbitého skla, až po prechádzky po žeravom uhlí. Karagama je najextrémnejšia svätyňa telesného utrpenia, ale trestanie tela pri hľadaní cesty k Bohu poznajú aj indickí fakíri, španielski katolícki flagelanti, kresťanskí fanatici z Filipín atď.


Čo na to veda?

V roku 1981 demonštroval ležanie na doske s klincami profesor Larry D. Kirkpatrick svojim študentom na univerzite v Montane. Profesorovo telo ležiace na klincoch a oblečené iba do trenírok navyše zaťažili betónovým kvádrom, ktorý následne jedna zo študentiek rozbila železnou tyčou. Dokázal im tým koncepciu rozdelenia tlaku a Newtonovej myšlienky o zotrvačnosti. Ak sa na 2700 čalúnických klincoch rozloží váha dospelého človeka, jeho pokožka sa nepoprepichuje (hrozilo by to až pri jednej štvrtine použitých klincov).

Dr. Larbig z Nemecka si pozval do svojho laboratória indického fakíra, ktorý priamo v laboratóriu predviedol svoju hodnovernosť tým, že vzal štyri ihlice, jednou si prebodol žalúdok, druhou jazyk a ďalšími dvoma krk. Nijaká krv sa nezjavila. Podľa vonkajších známok nebolo badať, že by pocítil nejakú bolesť. Jeho metóda spočívala zrejme v tom, že sa koncentroval na nejaký bod vo výške tesne nad svojim obočím, a tak sa dostal do tranzu. Fakíra potom spolu so skupinou dobrovoľníkov podrobili testom. Pri experimente nainštalovali všetkým na rôzne časti tela (končeky prstov, ušné laloky, nad oči) elektródy kvôli záznamom. Ďalšie elektródy mali na nohách, tie však slúžili na spôsobenie bolesti. Vzápätí dostali postupne štyridsať silných elektrických šokov. Po skončení všetci potvrdili, že bolesť bola veľmi zlá. Okrem fakíra. Prístroje dr. Larbiga ukázali, že záznamy fakírových mozgových vĺn boli počas experimentu celkom iné, ako záznamy ostatných. U fakíra boli zaznamenané vlny tzv. skupiny théta - pomalé mozgové vlny, ktoré normálne mozog vykazuje počas hlbokého spánku - vždy keď pocítil bolesť. Zdá sa, že fakírova meditatívna technika umožnila kontrolovať časť svojho mozgu a tela, vedel teda kontrolovať pocit bolesti. Nik však neodhalil tajomstvo, prečo rany pri prebodávaní tela nekrvácali, a prečo po vytiahnutí ihlíc nezostali na tele rany, len slabé stopy na pokožke.

Tento jav môže mať súvislosť aj s chodením v ohni. Napriek tomu, že pri tomto fenoméne boli posudzované a skúmané viaceré teórie, jednoznačné vysvetlenie tohoto javu veda nemá. Experiment potvrdil, že pokiaľ človek "prejde po ohni" rýchlo, tak, aby chodidlo nebolo v kontakte s so žeravými uhlíkmi dlhšie ako pol sekundy, zahreje sa maximálne na teplotu 15 - 20 ° C.

Ďalší poznatok hovorí, že kvapka vody sa oveľa rýchlejšie vyparí pri nižších teplotách (pod 210 ° C sa kvapka vody vyparí za pár sekúnd), ako pri vyšších (kvapky vody poskakujú a tancujú na povrchu oveľa dlhšie). To sa stáva na horúcej platni alebo na panvici. Fotografie zblízka vyfotografovaných kvapiek ukázali, že kvapky sú v skutočnosti izolované od horúceho povrchu tenkou vrstvou pary. Takže nohy môžu byť v ohni chránené kvapkami vody alebo potu.

Do úvahy môžu prichádzať aj nie celkom preskúmané činnosti ľudského mozgu, ktorý za určitých okolností dokáže "vyslať" telu signály k enormným výkonom. Napr. pri dlhej a sústredenej meditácii sa môže stať, že určité časti mozgu akoby boli odblokované, človek nie je schopný racionálne myslieť, dostáva sa do tranzu, v ktorom je jeho telo schopné "nadľudských" výkonov. "V hre" môže byť aj sugescia, popr. autosugescia (ak chceme, aby napr. niečo zmizlo, mozog nám povie, že sa tak stalo). Je známe, že naše telo a myseľ majú schopnosti, ktoré sme sa ešte nenaučili používať. Veda hľadá spôsoby, ako tento skrytý potenciál odhaliť, a čo najlepšie využiť. Len nerozumný človek sa uspokojí s lacným vysvetlením typu "Chce to tak Boh", alebo "v tomto má prsty čert".


Čo na to pán farár?

Pán farár, ako vždy, vysvetlenie má. Jedná sa o vplyv duchov a démonov. Jedná sa o rituály, pri ktorých dotyčný demonštruje silu svojho ducha, ktorý ho chráni pred zraneniami. Jeho telesná teplota sa v čase, keď je posadnutý duchom, neuveriteľne zníži.

Pán farár nedoporučuje skúmať tieto javy, pretože Biblia hovorí, že Boh stvoril človeka podľa obrazu svojho ako dobrú bytosť, avšak ľudia Boha neposlúchli a tento obraz narušili. Pri skúmaní skrytých schopností preto vzniká nebezpečie, že sa stretneme aj s temnou a hriešnou stránkou svojho bytia.


Zdroj: LITERATÚRA



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com