imageimageimageimageimageimageimage



Poznávanie prostredníctvom zmyslov

10.05.2011


Teleskopom vidíme omnoho ďalej než len okom. Umožňuje nám dokonca vidieť planéty a hviezdy. Hubblov vesmírny teleskop vyslali do kozmu, aby tam v optimálnej pozícii, mimo atmosféry, prachu a znečistenia pozoroval nočnú oblohu. Používaním vedeckých prístrojov sa dozvieme o svete viac - neporovnateľne viac, než keď večer stojíme v záhrade a pozorujeme oblohu.

Vedecké objavy ukázali naše medze a naše nedostatky. Nie sme takí presní ako prístroje, ktoré dokážeme vytvoriť.

Empirickí filozofi 17. a 18. storočia si to uvedomovali. Domnievali sa, že všetko, čo poznávame, prichádza prostredníctvom našich zmyslov. Naše zmysly sú však nedokonalé a neposkytujú nám vždy presné informácie, takže sa musíme pýtať:

  • Čo môžeme poznať?
  • Do akej miery správne to môžeme poznať?
  • Kde sú hranice toho, čo môžeme poznať?

Tieto otázky si kládli empirickí filozofi v kontexte praktického vedeckého bádania. Najznámejšími empirickými filozofmi sú John Locke (1632-1704) a biskup George Berkeley (1685-1753), ktorých myšlienky sú aktuálne i dnes.


John Locke: poznanie prostredníctvom skúsenosti

John Locke vyrastal v puritánskom prostredí v Anglicku a mal veľký zmysel pre povinnosť. Študoval na Westminsterskej škole a medicínu na Christ Church College v Oxforde. Jeho život sa však dramaticky zmenil v roku 1666, keď sa stretol s lordom Ashleym, neskorším grófom zo Shaftesbury, ktorý bol dôležitým politickým činiteľom na dvore Karola II. Locke začal pracovať pre Shaftesburyho a vstúpil do politiky. Jeho politické spisy sú rovnako významné ako jeho filozofické práce; svojimi demokratickými ideami ovplyvnili Európu i Ameriku. V roku 1683 ušiel do Holandska, lebo sa bál, že bude obvinený z účasti na sprisahaní proti kráľovi. Do Anglicka sa vrátil v revolučnom roku 1688, keď bol katolícky kráľ Jakub II. zbavený trónu.


John Locke "Predpokladajme teda, že naša myseľ je
- ako sa hovorí - biely papier bez akýchkoľvek
písmen, bez akejkoľvek idey. Ako sa zaplní?
...Na toto odpovedám jedným slovom:
zo skúseností."

John Locke: Rozprava o ľudskom rozume


Locke vo svojich politických prácach vyjadroval názory parlamentných stredných tried, ktoré vnikli po občianskej vojne. Jeho politické názory sa v jeho filozofii prejavovali odporom k extrémnym filozofickým záverom. Jeho protestantský svetonázor ho utvrdzoval v jeho filozofickom svetonázore racionálneho, sebavedomého indivídua konfrontovaného s newtonovským univerzom.

Lockova Rozprava o ľudskom rozume, vyšla v roku 1689 a Dve rozpravy o vláde v roku 1790. Tieto dve diela priniesli Lockovi slávu, i keď pomerne neskoro. Stal sa vysokým štátnym úradníkom na ministerstve obchodu a až do svojej smrti roku 1704 pracoval na nových vydaniach Rozpravy.

V Rozprave si Locke dal za cieľ "podať správu o spôsoboch, ako sa náš rozum zmocňuje pojmov, ktoré o veciach máme".

V rokoch 1674 až 1679 Locke žil vo Francúzsku, kde študoval Descartovo dielo. Odmietol predovšetkým jeho doktrínu vrodených ideí, lebo sa nedomnieval, že ľudia sa narodia s poznaním. Locke poukázal na to, že

  • niečo nemusí byť pravdivé len preto, lebo sa to všeobecne prijíma;
  • niečo nemusí byť vrodené len preto, lebo je to všeobecne známe.

Locke sa domnieval, že všetky poznatky pochádzajú zo skúsenosti. Rozum je ako čistá tabuľa, popisovaná tým, čo k nám prichádza prostredníctvom zmyslov.

Predpokladajme teda, že naša myseľ je - ako sa hovorí - biely papier bez akýchkoľvek písmen, bez akejkoľvek idey. Ako sa naplní? Odkiaľ je tá veľká zásoba ideí, ktorú usilovná a nespútaná fantázia človeka na ňu namaľovala s takmer nekonečnou pestrosťou? Odkiaľ je všetok materiál rozumu a poznania? Na toto odpovedám jedným slovom: zo skúsenosti; na nej sa zakladá všetko naše poznanie a z nej sa nakoniec odvodzuje.

Podľa Locka "všetky idey pochádzajú zo zmyslového vnímania alebo z reflexie. Čo znamenajú tieto tri pojmy?

  • Idea je obraz v mysli, pojem vytvorený na základe skúsenosti. Vnímame idey, a nie veci ako také.
  • Zmyslové vnímanie (sensation) je vnímanie prostredníctvom zmyslov.
  • Reflexia prichádza po zmyslovom vnímaní. Reflexiou je každá mentálna činnosť: chcenie, myslenie, pochybovanie atď.

Ako vieme, že celé naše poznanie pochádza zo zmyslového vnímania a z reflexie? Problém je v tom, že neexistuje žiadna empirická metóda na to, ako byť empirikom.

Je celé naše poznanie skutočne empirické, odvodené zo skúsenosti? Poznanie duše, boha, matematické poznanie - to všetko skutočne spočíva na zmyslovom vnímaní?

Platón a Descartes boli presvedčení, že nie. Locke však dal kladnú odpoveď na túto otázku, ktorá dodnes ostáva otvorená.

Isaac Newton (1642-1727), jeden z najvýznamnejších britských prírodovedcov, sformuloval teóriu gravitácie a významne prispel k rozvoju matematiky a optiky. Jeho dielo malo hlboký vplyv na empirikov a naučilo ich klásť vedecké otázky vedeckým spôsobom. Robert Boyle (1627-1691), zakladateľ modernej chémie, oddelil chémiu od alchymistickej mágie. Základ jeho práce tvorili experimenty, čo predstavuje modernú vedeckú metódu. Práca takýchto vedcov umožnila Lockovi formulovať filozofický základ vedeckého obrazu sveta.


Lockova teória poznania

Locke rozdeľoval idey na jednoduché a zložité. Jednoduché idey "neobsahujú v sebe nič okrem jednoduchého javu alebo vnemu". Nemôžeme ich vytvoriť z ničoho pomocou predstavivosti, prijímame ich pasívne. Zložité idey vytvárame z jednoduchých ideí. Vytvárame ich aktívne, pomocou svojej predstavivosti.

Fyzikálnym predmetom Locke pripisoval prvotné a druhotné kvality. Prvotné kvality matematického charakteru, napríklad tvar, veľkosť a pod. Druhotné kvality majú pôvod v zmysloch, napríklad farba alebo vôňa.

Určitá veľkosť, počet, tvar a pohyb častí ohňa alebo snehu sú skutočne v nich a to bez ohľadu na to, či ho niečie zmysly vnímajú alebo nie. Možno ich nazvať skutočnými kvalitami, lebo skutočne existujú v telesách. No svetlo, belosť alebo chlad sa v nich nenachádzajú, tak ako sa nenachádza choroba alebo bolesť v manne.

Podľa Locka bez uší by nebolo zvuku, bez očí farby, bez nosa vône. Jeho názor zodpovedal predstavám vedcov tej doby o šedom a tichom vesmíre, v ktorom niet farby, chuti ani zvuku.

Locke pokračuje tvrdením, že vlastnosti, ktoré vnímame, musia mať nejakého spoločného nositeľa. Čo je však týmto nositeľom? Locke dochádza k záveru, že musia mať základ v hmote; hmota preto existuje.

Vnímame idey, nemôžeme však poznať veci - znie Lockov konečný záver.

Z toho vyplýva, že nikdy nebudeme schopní poznať pravdu o svete prírody; veda ju môže nanajvýš len tušiť. Veda nikdy nemôže byť viac než istý druh viery.

Locke rozlišoval tri druhy poznania:

  • intuitívne poznanie, prostredníctvom ktorého poznávame seba samých;
  • demonštratívne poznanie, prostredníctvom ktorého poznávame boha;
  • zmyslové poznanie, prostredníctvom ktorého poznávame vonkajší svet.

Iba prvý druh, intuitívne poznanie, nám poskytuje absolútnu istotu. Demonštratívne poznanie nám dáva istotu v zmysle matematického dôkazu. Zmyslové poznanie je problematické, nanajvýš iba tušíme.

Zároveň však Locke rozlišoval medzi medzi dôkazom a obyčajným zdravým rozumom a pre účely každodenného života považoval zmyslové poznanie za dostatočné. Chcel tiež vypracovať etiku na vedeckých základoch, ale musel si priznať neúspech. Uvedomil si, že bez boha sa morálka stáva otázkou vkusu, a nie povinnosti. I keď Locke veľmi neoddeľoval vieru od skepsy, domnieval sa, že jeho filozofia vedie k poznaniu boha.

Podľa neho zo vzťahu príčiny a účinku vyplýva, že ak niečo existuje, potom niečo muselo existovať vždy a toto niečo je príčinou toho, čo existuje. To, čo vždy existovalo, musí byť večné, všemohúce a vševediace - inými slovami, boh. Lockov boh je však bohom filozofov a nie kresťanským bohom. Pripustil, že kresťanský boh môže byť poznaný len prostredníctvom zjavenia. Jedine boh, ktorý "vidí človeka v tme", je schopný presadiť morálne zásady. Napriek tomu sa Locke domnieval, že zjavenie má byť podriadené rozumu ako najvyššiemu rozhodcovi; nedokázal však nájsť prírodný zákon, ktorý by nezávisel od zjavenia.


George Berkeley: rozum je dôležitejší než hmota

Berkeley (1685-1753) pevne veril v existenciu boha a obával sa, že súdobá veda a filozofia povzbudzujú k ateizmu. Chcel bohu vrátiť miesto, z ktorého ho vtedajší myslitelia zdanlivo vytlačili. Berkeley bol Ír a člen Trinity College v Dubline. Svoje tri najvýznamnejšie práce Rozprava o novej teórii videnia (1709), O základoch ľudského poznania (1710) a Tri dialógy medzi Hylasom a Filonom (1713) napísal vo veku necelých tridsiatich rokov.

V roku 1728 odišiel do Ameriky, aby tam založil novú univerzitu. Vo svojom zámere však neuspel, hoci pomáhal založiť Kolumbijskú univerzitu a Pennsylvánsku univerzitu, a o tri roky sa vrátil domov. V Londýne sa stýkal s najznámejšími osobnosťami svojej doby, v roku 1753 sa stal biskupom v írskom Clyne. Zomrel roku 1753 v Oxforde.

Berkeley doviedol empirizmus k niektorým jeho logickým dôsledkom. Ako kresťana ho desil materializmus, a preto namiesto toho obhajoval "imaterializmus". Podľa Berkeleyho "veci" sú filozofickým výmyslom, lebo človek vníma iba "idey", a len o nich možno povedať, že existujú. Známy je jeho výrok: "Byť znamená byť vnímaný."

O tejto otázke diskutujú v Troch dialógoch Filon (rozum) a Hylas (hmota). Filon vyhlasuje:

Pre mňa je zrejmé, z dôvodov, ktoré pripúšťaš, že zmyslové veci nemôžu existovať inak než v mysli alebo v duchu. Z toho usudzujem, nie že nemajú reálnu existenciu, ale že vzhľadom na to, že nezávisia od môjho myslenia a majú odlišnú existenciu od bytia, ktoré ja vnímam, musí byť nejaká iná myseľ, v ktorej existujú. Pretože rovnako, ako je isté, že zmyslový svet existuje reálne, je isté i to, že existuje nekonečný všadeprítomný duch, ktorý ho obsahuje a podporuje.

Inými slovami, ak sú veci vnímané, tak musí byť aj nejaký vnímajúci. Preto mám predstavu o sebe samom. Preto vzniká vo mne pojem vlastného ja. Keďže však veci existujú ďalej, bez ohľadu na to, či ich vnímam alebo nie, musí existovať nejaký vyšší Vnímateľ. Tak získavam predstavu boha.

Všetko teda existuje ako idea v božej mysli.

Berkeleyho názory, ktoré on sám charakterizoval ako pochopiteľné a založené na zdravom rozume, jeho súčasníci pokladali za prapodivné.

Ak sme teda od Locka prebrali názor, že hmota je dôležitejšia než rozum, mohli by sme vziať do úvahy i Berkeleyho zdôvodnenie, prečo je rozum dôležitejší než hmota. A Berkeleyho pojem subjektu ako vnímajúcej bytosti odoláva všetkým pokusom vysvetľovať ho ako nesprávny, hoci sa o to usilovali už mnohí filozofi.

Lockovým dedičstvom bolo európske osvietenstvo. Berkeleyho dielo má trvalý význam a jeho odkaz je dodnes aktuálny.


Zdroj: LITERATÚRA
Obrázky: internet



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com