VII. MYSTIKA, POVERY A STRAŠIDLÁ


ČARODEJNÍCTVO

Čo na to pán farár?


O čarodejniciach sa vždy hovorilo, že sú spriahnuté s diablom. Čarodejníctvo pravdepodobne vzniklo ako prirodzený vzdor proti všemocnej cirkvi a vrchnosti. Bolo akousi náhradou za bezmocnosť, zúfalstvo a strach. V stredoveku kresťanstvo s obľubou strašilo ľudí diablom a démonmi (robí to dodnes). Jednoduchý človek žil v biede, a keďže Boh jeho situáciu neriešil, drogy, ako prostriedok k úniku z reality (našťastie) k dispozícii neboli, a tak byť čarodejnicou bol tajný spôsob, ako si uťahovať z cirkvi. Pramenil teda z určitej potreby rebélie. Začiatkom dvadsiateho storočia sa objavil vedecký názor, že v Európe bolo čarodejníctvo skutočným "pôvodným náboženstvom". Čarodejnice to však nikdy nemali ľahké. Tisíce ich cirkev zaživa upálila alebo inak zamordovala.

Dnes je však situácia úplne iná. V civilizovanom svete je čarodejníctvo legálnym remeslom, dokonca veľmi výnosným. V snahe oživiť toto "pôvodné náboženstvo", založil Gerald Gardner pravidelné sabaty čarodejníc, ktoré sa dnes konajú na celom svete trinásťkrát do roka. Túto vieru nazvali wicca, a jej dogmou je uctievanie Najvyššej bytosti, čo však nie je osoba, ale niečo ako "zákon, duchovná sila". Najvyššiu bytosť uctievajú v podobe bohyne-matky a niekedy aj v podobe mužského boha s rohami. Keďže podľa tejto viery nevzišiel život z osoby (z Boha), ale z Najvyššej bytosti (duchovnej sily) procesom mnohých inkarnácií, má wicca bližšie k východným náboženstvám, ako ku kresťanstvu.

Jedným z prostriedkov, ktoré čarodejnice používajú, je mágia. Tu sa však rozlišuje medzi "čiernou mágiou" a "bielou mágiou". Čierna mágia uctieva diabla a zlé skutky, kým biela uctieva dobro. Okruh magických úkonov je veľmi rozsiahly - môžu to byť úkony slovné (zaklínadlá, zariekavania, modlitby), manipulácia s kúzelnými predmetmi (amulety) a astrálnymi "tajnými" znameniami i ďalšie akcie tohoto druhu. Popísaných a utriedených bolo už tisíce čarodejníckych obradov a ceremoniálov, ktoré sa v rôznych dobách objavovali v rôznych národoch. Mágiou sa nezaoberajú iba čarodejnice. Na rozdiel od kúzelníckych trikov dnešná mágia čerpá z tradičných praktík starých čarodejníc, ale aj z tajných praktík okultistických skupín a siekt, ktoré tieto praktiky "modernizujú" a "vylepšujú", prípadne vymýšľajú nové (ako napr. Aleister Crowley, zakladateľ moderného satanizmu).

Čarodejníctvo však nemá nič spoločné so Satanizmom, ako si myslia mnohí kresťania.


Čo na to pán farár?

Biblia nesúhlasí s čarodejníctvom akéhokoľvek druhu. Pán farár nesúhlasí ani s bielou mágiou, lebo aj v nej je prisudzovaná božská moc nad životom iných ľudí jednotlivcovi, ktorý ju môže zneužiť. Súčasná wicca je založená na nebezpečných mravných zásadách a na obmedzených duchovných schopnostiach, ktoré sú iba chabým odrazom sily živého Boha.

Akým právom posudzuje mravné zásady wicci práve kresťanstvo, keď práve ono uplatňovalo inkvizíciu? Z histórie nepoznáme prípady, že by bosorky organizovali pogromy na predstaviteľov cirkvi, mučili ich, upaľovali a vraždili kresťanov za to, že sú posadnutí Bohom. Práve naopak. Keby "pán farár" mohol, dodnes by naháňal čarodejnice, samozrejme, že v zmysle svojich "dobrých kresťanských" mravných zásad a "neobmedzených duchovných schopností" v záujme zachovania čistoty viery.

Podľa pána farára človeka môžu napadnúť zlí duchovia, o čom sa hovorí aj v Biblii. Exorcizmus je proces vyháňania zlých duchov a podľa pána farára ho uznávajú aj lekári (?). Jeho sila podľa pána farára nespočíva v odriekaní nejakých slov, ale v moci Boha vyslyšať modlitby (...a zúfalý nárek dievčaťa, zomierajúceho na následky mučenia?).


Zdroj: LITERATÚRA



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com