imageimageimageimageimageimageimage



Boh ako psychologická projekcia

14.05.2011


Mali ste už niekedy strach pri sledovaní filmového hororu? Schovávali ste sa pred príšerou na obrazovke, alebo ste si zapchávali uši? Možno niekto, kto sa na to pozeral s vami, povedal:

"Nebuď hlúpy, veď je to iba film. Nie je to skutočnosť."
"Je to len film na televíznej obrazovke."
"Je to len film - vymyslený a natočený nejakým filmárom, aby nám naháňal strach."


Je to len film

Možno to vyjadriť aj inak. Filmoví hrdinovia sú rovnako produktom fantázie ako filmové príšery. Nalíčenie filmových hviezd, spôsob, ako sú vnímané, postavy, ktoré hrajú - to všetko je výtvorom fantázie scenáristu alebo režiséra, doslova ich projekciou.

Po hlbšom zamyslení iste uznáte, že projekcie tvoria súčasť nášho každodenného života - v reklamách, časopisoch, televízii, vo svete hudby. Sme obklopení podobami, akí by sme chceli alebo nechceli byť, tieto podoby sú však iba v našich predstavách.


Ludwig Andreas FeuerbachMyšlienka "psychologickej projekcie" je staršia než história filmu. Pochádza od nemeckého filozofa Ludwiga Feuerbacha, ktorý bol fascinovaný existenciou náboženstva a fenoménom boha. Podľa jeho názoru, s ktorým mnohí súhlasia i dnes, boh je ľudskou projekciou a boh nestvoril človeka, ale človek stvoril boha.

Feuerbach a jeho stúpenci tvrdili, že základným predpokladom pochopenia ľudskej podstaty je skúmať spôsob, ako ľudia veria v boha, pretože boh nie je nič iné než predstava projektovaná ľudskou mysľou.

Meno Ludwiga Feuerbacha dnes nie je príliš známe, v štyridsiatich rokoch 18. storočia však patril k filozofom, o ktorých sa najviac hovorilo. I keď jeho práce sa dnes veľmi nečítajú, v tej dobe mal obrovský vplyv na Marxa a Freuda a mnohých ďalších mysliteľov a teológov. A keby aj bolo Feuerbachovo meno zabudnuté, jeho idey sú i dnes aktuálne.


Knihy a porcelán

Ludwig Andreas Feuerbach (1804-1872) sa narodil v Bavorsku, v rodine, z ktorej pochádzali vynikajúci právnici, profesori a duchovní. V mladosti bol veľmi nábožný a študoval teológiu v Heidelbergu. V roku 1824 však odišiel do Berlína, kde začal študovať filozofiu.

V tom čase na berlínskej univerzite prednášali Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770-1831) a Friedrich Schleiermacher (1768-1834). Hegelova filozofia i Schleiermacherova teológia zdôrazňovali závislosť človeka od boha a jeho dôveru v náboženskú skúsenosť. Hegelovým východiskom bola abstraktná idea, Schleiermacherovým ľudská skúsenosť.

V roku 1830 Feuerbach vydal anonymný spis Myšlienky o smrti a nesmrteľnosti, v ktorom popieral existenciu nesmrteľnej duše. To znamenalo koniec jeho univerzitnej dráhy. V roku 1837 sa oženil s Berthou Lowovou, ktorá zdedila časť otcovej továrne na porcelán. Nasledujúcich dvadsať rokov Feuerbach žil v kaštieli svojej manželky v Bruckbergu z príjmov továrne a z peňazí, ktoré zarábal písaním. Jeho dielo Podstata kresťanstva, vydané v roku 1841, malo veľký ohlas. Po neúspešnej revolúcii v roku 1848 však Feuerbachova sláva upadla. Rok 1848 bol revolučným rokom v celej Európe. Americká revolúcia v roku 1776 a Francúzska v roku 1789 európskym vládam naháňala strach. Napríklad v Nemecku, kde existovalo štátne náboženstvo, písať o náboženstve automaticky znamenalo písať o politike. V dôsledku toho Feuerbachovo dielo dostalo politický charakter, čo je pre nás možno ťažko pochopiteľné. Revolúcie v roku 1848 však nakoniec takmer žiadnu zmenu nepriniesli a Feuerbachov vplyv sa rýchlo vytratil.

Jeho príjmy ubúdali úmerne k poklesu jeho slávy; továreň skrachovala. Jeho ďalšie práce už nemali taký úspech. V roku 1870 dostal porážku a o dva roky nato zomrel. Pochovali ho v Norimbergu, kde mu dvadsaťtisíc ľudí vzdalo poslednú úctu.

Feuerbachov celkový prístup je zhrnutý v predslove k prvému zväzku jeho zobraných spisov (1846):

Otázka, či boh existuje alebo neexistuje, spor medzi teizmom a ateizmom, patrí do 16. a 17. storočia, a nie do 19.-teho. Popieram boha. V mojom chápaní to však neznamená, že popieram negáciu človeka. Iluzórne, fantastické umiestnenie človeka, nahradzujem materiálnym, reálnym, a teda aj politickým a sociálnym postavením ľudstva. Nie je dôležitá otázka, či boh existuje alebo neexistuje. Dôležitá je otázka, či existuje alebo neexistuje človek.


Podstata kresťanstva

Feuerbachovým najlepším a najväčším dielom je Podstata kresťanstva (1841), ktorá obsahuje všetky jeho hlavné myšlienky o náboženstve. Feuerbach bol humanista v tom zmysle, že chápal človeka ako základ a východisko každej filozofie. Veril, že "človek je mierou všetkých vecí", a náboženstvo vnímal ako fundamentálny prejav najhlbších ľudských túžob a citov; dokonca tvrdil, že "náboženstvo je snom ľudskej mysle".

Podľa Feuerbacha "tajomstvom teológie je antropológia", to znamená: uvažovanie o bohu v skutočnosti pomáha lepšie poznať človeka. Súčasťou kresťanskej tradície je viera vo "vtelenie" Krista, t.j. viera v boha, ktorý sa stal človekom. Podľa Feuerbacha však skutočným bohom je človek.

Z toho vyplýva:

  • nadprirodzené neexistuje, existuje iba prirodzené;
  • náboženstvo je sociologickým, kultúrnym a psychologickým javom.

Feuerbach písal v čase veľkého nadšenia pre evolúciu a vedu. Do popredia sa dostala idea pokroku a myšlienka materializmu, podľa ktorého existuje len hmota a náboženské idey, predstavy o duši a nesmrteľnosti sú iba produkty ľudskej fantázie.

Sigmund Freud (1856-1939) považoval náboženstvo za ilúziu, vieru v boha za dôsledok ľudských túžob a boha za istý druh neurózy. Karl Max (1818-1883) tvrdil, že náboženstvo je "ópium ľudstva", ktoré vedie k tomu, že ľudia myslia na posmrtný život viac než na pozemský, a preto nemajú odvahu čokoľvek zmeniť. Podľa neho boh je dôsledkom ľudskej biedy. Tak Freud, ako aj Marx vo svojich úvahách o náboženstve nadväzovali na Feuerbachove myšlienky.

Vo Feuerbachovej dobe materializmus bol prejavom optimizmu. Ľudia sa už nemuseli skláňať pred požiadavkami boha, a mohli sa sústrediť na pozemský život viac než na posmrtný. V tomto duchu napísal Feuerbach svoj slávny výrok: "Človek je to, čo zje." Napísal tiež:

Mojou prvou myšlienkou bol boh; druhou rozum; treťou a poslednou človek.

Podľa Feuerbacha je náboženstvo založené na závislosti. Ľudia sa cítia bezmocní v cudzom svete, a preto si vymysleli boha, ktorý im prináša útechu. Ľudia sa líšia od zvierat tým, že majú vedomie. Majú tiež pamäť a pomocou predchádzajúcich skúseností si vytvárajú nádeje pre budúcnosť.

Feuerbach sa domnieval, že ľudská prirodzenosť má tri atribúty: rozum, vôľu a lásku, ktoré sa premietajú do predstavy o bohu.

  • Rozum (boh) sa stal nekonečným poznaním; boh je vševediaci.
  • Vôľa (boh) sa stala nekonečnou vôľou; boh je absolútne morálny.
  • Láska (boh) sa stala nekonečnou láskou; boh je láska.

Dejiny ľudstva sa podľa Feuerbacha delia na dve obdobia:

  • Ľudstvo bolo spočiatku závislé od prírody. Táto závislosť viedla k polyteizmu (viere v mnohobožstvo) a k túžbe po uspokojení fyzických potrieb ľudí.
  • Neskôr, v rozvinutejšej spoločnosti, sa ľudia stali závislými jeden od druhého, čo viedlo k monoteizmu (viere v jedného boha) a k túžbe po usporiadaní morálnych a duchovných potrieb ľudí.

Feuerbach sa domnieval, že vplyvom sociálneho pokroku všetky náboženstvá zaniknú. Upozorňoval na to, že náboženstvo odcudzuje ľudí ich vlastnej prirodzenosti. To, čo je v nich dobré, pripisuje bohu, čím zbavuje človeka jeho dobrých vlastností. Zo psychologického hľadiska je to škodlivé, lebo popieranie lepšej stránky človeka a jej pripisovanie bohu ľuďom znemožňuje poznať samých seba:

Boh a človek sú dve krajnosti: boh je absolútne pozitívny, podstata všetkej skutočnosti, kým človek je negatívny, podstata všetkej ničotnosti.

Feuerbach požadoval:

  • vzájomnú lásku medzi ľuďmi namiesto lásky k bohu;
  • vieru ľudí v seba samých namiesto viery v boha;
  • plnú angažovanosť v tomto svete namiesto starostí o budúci svet.

Feuerbachovo dielo sa vyznačuje porozumením podstaty problému a vysokou literárnou úrovňou, filozoficky však nie je celkom presné. Jeho ateizmus sa stal základom väčšiny moderných argumentov proti existencii boha. Psychologické vysvetlenie viery v boha je v prácach Feuerbacha veľmi presvedčivé. "Čím chce človek byť, tým činí svojho boha." Na druhej strane, od Feuerbacha sa môžu niečo naučiť aj tí, ktorí veria v boha. Kresťanská tradícia často zdôrazňovala duchovnú stránku človeka na úkor telesnej a občas sa sústreďovala na boha na úkor človeka.

Svoje argumenty má však aj druhá strana:

  • Náboženstvo nezaniklo so sociálnym pokrokom, ako to Feuerbach predpokladal.
  • Feuerbachova metóda nemusí nutne viesť k ateizmu. Feuerbach už bol ateistom, keď začal písať a objavil to, čo objaviť chcel a pre čo sa už vopred rozhodol.
  • Znamená schopnosť hovoriť o bohu ľudským spôsobom to, že boh musí byť ľudským výtvorom? Je existencia ľudských potrieb a túžob dôkazom toho, že neexistuje boh, ktorý by ich naplňoval? Možno sme stvorení tak, ako sme práve preto, lebo existuje boh. Otázka zostáva stále otvorená.

Je teda ateizmus Feuerbachovou osobnou projekciou? Nepatrí požiadavka, aby boh neexistoval, rovnako do sveta fantázie a túžob ako požiadavka, aby existoval? Nedostal sa Feuerbach nakoniec do rozporu so svojou vlastnou filozofiou?

Napriek týmto úvahám nemožno pochybovať, že mnohé Feuerbachove psychologické postrehy o podstate náboženstva sú presvedčivé. Jeho diela sa dnes čítajú rovnako dobre ako v čase svojho vzniku, v 19. storočí. Ich prvý anglický preklad pochádza z roku 1854 od významnej britskej spisovateľky George Eliotovej (Maria Evans, 1819-1890). Ako mnohí iní vo viktoriánskom období aj ona prestala veriť v boha. Strata viery ju však hlboko znepokojovala, a preto na ňu - ako na mnohých iných, ktorí sa cítili podobne - hlboko zapôsobili Feuerbachove myšlienky.


Zdroj: LITERATÚRA
Obrázky: internet



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com