Adventizmus


Zakladateľ: W. Miller
Čas vzniku: 30. roky 19. storočia
Šírenie viery: misionárska činnosť, vlastné časopisy



Názov tejto sekty je odvodený od latinského slova adventus -- príchod. Jej zakladateľ W. Miller predpovedal druhý Kristov príchod na zem na rok 1844 (nedočkal sa ho aj keď zomrel v roku 1849). Viera v skorý príchod Krista je základnou tézou učenia sekty. Adventisti neuznávajú nesmrteľnosť duše -- predpokladajú, že po smrti človeka jeho duša upadá do spánku, z ktorého sa preberie na súdny deň. Večnej blaženosti bude dopriate prirodzene iba adventistom.

Adventisti majú dnes charakter cirkvi, ale odmietajú mnohé aspekty klasického kresťanstva. Dodržujú iba sviatosť krstu a prijímania (v dospelosti). Vyžadujú starostlivosť o vlastné zdravie (sanitárna reforma) -- ľudské telo je podľa nich "nádoba božia". Pre členov je však povinnosťou odvádzať "desiatky" t. j. desatinu svojej mzdy do spoločnej pokladne náboženskej obce.

Adventisti majú niekoľko smerov a hnutí -- adventisti-reformisti, adventisti-kresťania, adventisti budúceho storočia, Spoločnosť druhého príchodu apod. Najvplyvnejšia je však Cirkev adventistov siedmeho dňa, ktorá sa riadi "zjaveniami" americkej kazateľky Helen Whiteovej (1827-1915) o siedmom dni týždňa, o sobote ako o dni odpočinku, o rozpade všetkých cirkví okrem adventistov, o poslaní adventistov ako tlmočníkov božích prikázaní atď.

V organizačnej hierarchii sa združujú obce do spolkov, z ktorých vznikajú zväzy. Zo zväzov je vytvorených 12 divízií, zahrňujúcich zväzy z niekoľkých štátov. Divízie sú rozdelené na tri časti -- európske, ázijské a americké. V čele cirkvi je generálna konferencia, ktorej volený výbor sídli v USA (Washington).


Zdroj: LITERATÚRA



image

http://ilusoria-yhwh.webatu.com